Saturnov najväčší mesiac Titan by mohol skrývať život. Vysielame k nemu sondu

Titan, ktorý je často považovaný za akési „dvojča“ našej planéty, sa vyznačuje bohatou organickou chémiou, ktorá ho radí na prvé miesto v zozname miest, ktoré treba preskúmať pri hľadaní mimozemských foriem života.

Na rozdiel od iných Mesiacov Saturna či Jupitera sa Titan môže pochváliť zložitou chémiou s množstvom organických molekúl, ktoré by mohli byť aj životaschopné. 

„Vieme, že existujú tisíce a tisíce rôznych komplexných molekúl, ktoré vznikajú väčšinou slnečným žiarením vyvolanými reakciami na metáne,“ povedal Conor Nixon, planetárny vedec z Goddard Space Flight Center NASA. Povrch Titanu sa skladá hlavne z metánu a etánu. 

Titan má hustú atmosféru, podobnú Zemi

Titan má priemer asi 1 500 km, čo prevyšuje priemer nášho Mesiaca, a má hustú a nestabilnú atmosféru, čo je v podstate dobré znamenie.

„Titan je jediný Mesiac, o ktorom vieme v našej slnečnej sústave, že má hustú nestabilnú atmosféru,“ povedal Nixon a dodal, že pod povrchom môže mať aj vodný oceán, resp. prostredie, ktoré sa môže ukázať ako pohostinné pre rôzne formy života.

Benzén, organická molekula s uhlíkom, už bola na Titane objavená. Hoci sa nepovažuje za stavebný kameň života, jeho prítomnosť naznačuje, že v tomto prostredí sa môžu vytvárať zložité molekulárne štruktúry. 

Tieto zložité molekuly, produkované v atmosfére Titanu, sú obzvlášť zaujímavé, pretože poskytujú cenné informácie o tom, ako vznikli prvé chemické reakcie, a sú to tie isté, ktoré viedli k vytvoreniu aminokyselín a nakoniec aj DNA a RNA. 

Jednou z kľúčových otázok je, ako si Titan udržal hustú atmosféru po dlhú dobu. Napriek množstvu metánu, ktorý sa nachádza v zamrznutých moriach a jazerách tohto Mesiaca, je ťažké vysvetliť, ako sa tejto atmosfére podarilo pretrvať miliardy rokov, najmä v porovnaní s inými ľadovými Mesiacmi, ktorých atmosféra je oveľa tenšia.

Táto atmosférická hustota by mohla byť rozhodujúca pre vznik bohatej chémie, schopnej vyvinúť sa na molekuly prekurzorov života. Pochopenie tohto javu je hlavným cieľom ďalšej misie NASA s názvom Dragonfly.

Misia Dragonfly

Dragonfly je inovatívna misia NASA, ktorá zahŕňa vyslanie sondy s rotačnými krídlami na povrch Titanu. Táto sonda, veľká asi ako golfový vozík, bude využívať osem párov rotorov na preskakovanie z bodu do bodu na Titane, pričom bude zbierať dôležité údaje a informácie.

So štartom plánovaným na júl 2028 sa Dragonfly očakáva na Titane v roku 2034 a bude mať za úlohu preskúmať rôzne sľubné miesta a pokúsiť sa objaviť prebiotické chemické procesy podobné tým, ktoré charakterizovali našu ranú Zem.

Je však dôležité poznamenať, že Dragonfly nebude schopný odhaliť formy života priamo, no mohol by detekovať nukleotidové bázy.

Titan nie je len fascinujúcim predmetom štúdia, ale je to okno do chemickej minulosti našej slnečnej sústavy a potenciálny kľúč k pochopeniu pôvodu života. S budúcimi vesmírnymi misiami, ako je Dragonfly, je vedecká komunita pripravená ďalej skúmať záhady tohto jedinečného mesiaca a odpovedať na otázky, ktoré už dlho fascinujú astronómov a astrobiológov.