Rozdiel medzi týmito fotkami sú 3 mesiace: Najväčšia rieka sveta rapídne vysychá

V septembri 2024 brazílsky geologický prieskum zistil, že hladina vody v povodí Amazonky dosiahla najnižšiu zaznamenanú úroveň. Potvrdila to agentúra Cemaden, ktorá zaznamenáva nebezpečné zmeny v životnom prostredí.

Súčasné sucho v regióne označili za najintenzívnejšie a najrozšírenejšie v histórii pozorovania.

Vedci už roky varujú pred zhoršovaním životného prostredia v dažďových pralesoch Južnej Ameriky, no  podľa odborníkov je súčasná situácia jedinečná a blíži sa k „bodu zlomu“. Čo spôsobilo také veľké sucho v regióne?

Obyvatelia stratili svoj životný štýl

Za posledné dva roky viedlo sucho k masovému úhynu zvierat a k izolácii mnohých ľudí. Ďalšie následky však môžu byť ešte nebezpečnejšie. 

V roku 2023 Brazílčanka Taciana Coutinho novinárom povedala, že od začiatku sucha sa jej dochádzanie z domu do práce takmer zdvojnásobilo.

„Nikdy som si nemyslela, že uvidím dno rieky, ktorú som každý deň prekračovala 14 rokov,“ dodala žena. Predtým Coutinho cestovala do práce pol hodiny motorovým člnom. 

Mnoho obyvateľov odľahlých osád v Brazílii je zvyknutých cestovať po rieke. Vezú deti do školy loďou, cestujú do susedných miest a obcí za jedlom, liekmi či k príbuzným a priateľom.

Za posledných päť mesiacov však klesajúca hladina vody v Amazonke takmer úplne ochromila život v regióne. Teraz musia ľudia nájsť alternatívne cesty. Kapitáni riečnych člnov sledujú delfíny, aby z ich konania pochopili, kde je rieka hlbšia a kde hrozí nabehnutie na plytčinu. 

„Pre každého v Amazónii je rieka životným štýlom,“ vysvetlil Coutinho. „Všetko, čo prichádza do môjho mesta, do môjho domu a do domovov mojich susedov, závisí od rieky,“ dodáva. 

Vlani na jeseň boli brazílske úrady nútené odstaviť vodnú elektráreň Santo António, štvrtú najväčšiu vodnú elektráreň v krajine, pretože pre nedostatok vody nemohla riadne fungovať.

Vysychanie spôsobuje masový úhyn zvierat

Podľa zoológa Lucasa Ferranteho z univerzity Amazonas spôsobilo sucho vážne škody na biodiverzite v ôsmich brazílskych štátoch. V roku 2023 ekológovia zistili, že viac ako 140 delfínov zomrelo na abnormálne teploty v jazere Tefe, cez ktoré preteká rovnomenný prítok Amazonky.

Masovo umierajú aj ďalší obyvatelia povodia Amazonky vrátane rýb a sladkovodných cicavcov. Vedúca projektu výskumu delfínov v Inštitúte Mamiraua, Miriam Marmontel uviedla, že v septembri 2024 našla so svojimi kolegami v priemere jedného mŕtveho delfína denne.

Masívny úhyn miestnej fauny zase vedie k znečisteniu vody, ktorú potrebujú obyvatelia pobrežných osád. Na jeseň roku 2023 bolo oznámené, že nedostatok čistej pitnej vody a ďalšie následky sucha postihli najmenej 110 000 ľudí.

Mnohí z nich sa nemohli dostať do veľkých miest na nákup potravín a vody, pretože ich člny nabehli na plytčinu. Teraz sa pitná voda dodáva do pobrežných dedín z miest. 

Čo je príčinou?

Brazílska výskumníčka v oblasti klímy Luciana Gatti identifikovala tri dôvody nárastu sucha v posledných rokoch. Prvým je odlesňovanie, ktoré podľa nej „robí ekosystém zraniteľnejším a tiež prispieva k zníženiu úrovne vlhkosti a zvýšeniu teploty vzduchu“.

Zničenie ekosystému je spôsobené najmä výstavbou infraštruktúry pre vodné elektrárne a expanziou agrobiznisu. V súčasnosti je asi 20 % amazonských pralesov vyrúbaných pre poľnohospodárstvo a ďalších 40 % je „znehodnotených“, čo znamená, že stromy sú oslabené a pravdepodobne čoskoro odumrú. 

Ďalším dôvodom zvyšovania sucha a vysychania riek je zvyšovanie teploty vody na severe Atlantického oceánu, ako aj poveternostný jav El Niño. 

V priemere sa intervaly medzi jednotlivými El Niño pohybujú od dvoch do siedmich rokov. Naposledy sa vyskytol na jeseň 2023, kedy Brazília zažila najväčšie sucho v histórii. 

Existuje riešenie?

Brazílske úrady plánujú prehĺbiť dno Amazonky a jej prítokov. Vedci však presadzujú dlhodobejšie riešenia vrátane ochrany lesov.

Väčšina vedcov je presvedčená, že katastrofe sa bude možné vyhnúť iba vtedy, ak sa starostlivosť o ekológiu Amazónie stane prioritou. Opätovné zalesňovanie podporí odparovanie vlhkosti a povedie k intenzívnejším zrážkam, ktoré zabránia vysychaniu riek. 

Je potrebné, aby orgány Brazílie a ďalších krajín, kadiaľ Amazonka tečie, pochopili, že kolaps dopravy je len dôsledkom iných problémov, vrátane ničenia lesov a znižovania hladiny vody v riekach. Inak budú suchá, požiare a plytčina pokračovať, a Amazonka, ktorú teraz vidíme, úplne prestane existovať.