Reportáž: Navštívili sme NAJCHLADNEJŠIE mesto na svete. Ako tam prežiť?

Mesto Jakutsk je oficiálne najchladnejším mestom na svete. Nachádza sa na ruskom Ďalekom východe v Jakutskej republike, ktorá je najväčšou republikou Ruskej federácie.

Život v tomto meste, kde v zime teploty klesajú pod -60 °C, no rozdiel teplôt medzi zimou a letom môže dosiahnuť až 100 °C, si vyskúšala naša redaktorka ešte pred vypuknutím vojenského konfliktu na Ukrajine.

V článku sa dozviete, ako vyzerá každodenný život v extrémnej zime – ako dlho sa dá vydržať vonku, ako vykonávajú potrebu miestni, ktorí majú len latríny, či dokonca to, ako sa dajú stavať domy či pochovávať zosnulí do večne zamrznutej pôdy (permafrostu).

Najchladnejšie mesto alebo najchladnejšie miesto na svete?

Jakutská republika sa pýši dvomi rekordmi. Nachádza sa v ňom najchladnejšia obec na zemi – Ojmiakon (v ktorom namerali najnižšiu teplotu -71,2 °C, niektoré zdroje dokonca uvádzajú -78 °C), ale aj najchladnejšie hlavné mesto na zemi – Jakutsk (-64,4 °C).

Avšak najchladnejšie miesto našej planéty sa nenachádza v Jakutsku, ale v Antarktíde, kde teploty klesajú až pod -93 °C.

Okrem chladu však trápia obyvateľov Jakutska aj vysoké horúčavy. V lete dokáže teplota vystúpiť až na +40 °C, takže ľudský organizmus tu na niektorých miestach musí počas roka zvládnuť až 100 °C teplotný rozdiel!

Nepríjemnou súčasťou letných mesiacov v týchto arktických oblastiach sú aj obrovské roje komárov a slnko, ktoré v období polárneho dňa vôbec nezapadá, čím ešte umocňuje pocit tepla.

V zimných mesiacoch zas človeka v hlavnom meste republiky potrápi polárna noc, chlad a hmla, ktorá je tu na dennom poriadku a človek si pre ňu poriadne nedovidí ani na špičku nosa.

Dá sa v takejto extrémnej zime chodiť von?

Ruská zima pod -60 °C je niekedy na počudovanie príjemnejšia, než tá naša nemastná-neslaná zima na Slovensku.

Presvedčila sa o tom aj naša redaktorka, keď sa z Jakutska vrátila na Slovensko do teplôt, ktoré sa pohybovali tesne pod nulou a boli pre ňu veľmi nepríjemné.

Rozdiel spočíva v tom, že naša mierna zima býva väčšinou „vlhká“, zatiaľ čo tá arktická je „suchá“a na pocit oveľa príjemnejšia.

Pocitmi sa však netreba nechať oklamať a vonku by ste nemali zostávať dlho, čo platí najmä pre našinca. Po polhodine strávenej vonku je lepšie začať si hľadať úkryt na zohriatie.

Úplne inou kategóriou sú miestni. Okrem Jakutov tu odpradávna žijú aj Evenkovia, čiže tradiční pastieri sobov, ktorí dokážu vonku pod snehom so svojimi sobmi prečkať aj celú noc.

Prečítajte si tiež: Sneh je každodennou súčasťou pôvodných obyvateľov severa. Viete, koľko názvov pre sneh existuje v ich jazyku?>>>

Základom je dobre sa obliecť. Medzi Slovákmi panuje mýtus, že Rusi sú ľudia, ktorí dokážu aj v zime chodiť v krátkom tričku.

Pravdou však je, že zimu znášajú dobre najmä vďaka vhodnému oblečeniu a na prvom mieste je vždy pokrývka hlavy.

Ďalším mýtom je alkohol, ktorý určite nepomôže zohriať sa. Aj keď tu mnohí prepadli alkoholizmu, alkohol určite nepovažujú za dobrého pomocníka v mrazoch.

Práve naopak. Pod vplyvom alkoholu môžete ľahko stratiť úsudok o tom, či vám je zima. Mnohí už takto na ulici zamrzli.

Ako funguje infraštruktúra?

Ako sa stavajú cesty, železnice či základy budov vo večne zamrznutej zemi – tzv. permafroste? Ako v zime fungujú vodovodné potrubia či ako sa v zime pochovávajú mŕtvi? Odpoveď znie – zle.

Práve permafrost, ale aj ročný teplotný rozdiel 100 °C je dôvodom, prečo infraštruktúra v celom Jakutsku zlyháva.

Ak sa chcete z iných kútov republiky dostať do hlavného mesta Jakutsk, jediná cesta vedie cez obrovskú rieku Lena.

Nevedie však cez ňu žiaden most, keďže stavať cesty, ako aj železnice, je v týchto podmienkach veľmi náročné a výkyvmi teplôt sa cesty rýchlo zničia.

Do hlavného mesta sa cez rieku dostanete buď v letných mesiacoch loďou, alebo v zimných mesiacoch autom po zamrznutej rieke.

Na jar sa však ľad topí a po rieke plávajú obrovské kryhy, ktoré znemožňujú lodnú dopravu. Vtedy máte jedinú môžnosť – objednať si súkromný vrtuľník.

Ťažké je to aj s vodovodným potrubím či samotnou výstavbou domov. Potrubie tu často zamŕza a praská. Čím severnejšie idete, tým ťažšie je stavať základy budov.

Preto aj takmer všetky budovy v hlavnom meste stoja na vyvýšených pilieroch, ktoré sa v týchto podmienkach osvedčili lepšie než klasické základy.

Nuž a ako je to s tým ľudským vyprázdňovaním? Keby ste žili v jakustskej dedine, namiesto záchodu v dome mali len latrínu a vonku by bolo -60 °C, asi by sa vám tam veľmi nechcelo.

Vtedy pomôže obyčajné vedro, ktoré raz za čas niekto vynesie von.

Veľmi zaujímavým v týchto končinách je rituál pochovávania. Pôvodní obyvatelia, čiže Jakuti a Evenkovia, žili v súlade s prírodou a hlavou proti múru nešli ani pri takej záležitosti, akou je pochovávanie zosnulých.

Keďže sa do permafrostu kope veľmi ťažko, svojich mŕtvych podľa tradícií vešali na strom. Tam sa o ich pozostatky postaral mráz, ktorý z nich časom urobil len prach.

Po príchode ruského pravoslávia bol však tento pohanský zvyk zakázaný.

Kráľovsto večného mrazu alebo globálne otepľovanie?

Miestni sú na svoju prírodu aj s ukrutnými zimami hrdí a právom svoj kút zeme nazývajú kráľovstvom večného mrazu.

Aj Jakutska sa však negatívne dotýka globálne otepľovanie. 

Rusko sa otepľuje 2,8-krát rýchlejšie než je globálny priemer. A spolu s tým, ako sa topí dlho zamrznutá sibírska tundra, sa uvoľňujú aj skleníkové plyny. 

Topiaci sa permafrost negatívne ovplyvňuje ľudskú infraštruktúru, ale aj prirodzený ekosystém živočíchov.