Už sme si akosi zvykli, že Slováci sú národom mudrlantov a odborníkov na všetko. Aktuálnou spoločenskou témou sú blížiace sa prezidentské voľby, avšak počas Veľkonočných sviatkov musela táto téma ustúpiť. Nad Slovensko, ale aj ostatné európske krajiny, sa totiž dostal saharský prach. Podľa niektorých, výsledok chemtrails, podľa ďalších snaha väčších štátov či organizácií vyhubiť našu malú krajinu z mapy. Aká je ale pravda?
Skôr ako sa pustíme do spomínaných hoaxov a konšpiračných teórií a ich vysvetľovania, pretože opakovanie je matkou múdrosti, zhrňme si, čo sa v posledných dňoch na Slovensku v súvislosti so saharským prachom dialo.
Naša oblasť sa v uplynulých dňoch nachádzala pod vplyvom silného juhozápadného prúdenia. Vďaka tomu sa do našej oblasti dostalo veľké množstvo prachu zo Sahary.
Ten sme na našom území zaznamenali už v stredu (27. marca) popoludní. Najviac z neho sa usadilo vo štvrtok v podobe zrážok na severe Slovenska a v Tatrách. Na Veľký piatok sme si od neho oddýchli. Zavládla jasná obloha s veľmi dobrou dohľadnosťou. Tatry, naše veľhory, bolo vidieť aj zo vzdialenosti okolo 150 km.
Noc z piatka na sobotu však priniesla zmenu. Biela sobota u nás nebola biela, ale skôr hnedá. Množstvo prachu v ovzduší výrazne zhoršilo jeho kvalitu. Od západu po východ mala obloha hnedkastý nádych a viditeľnosť oproti piatku sa podstatne zhoršila.
Saharského prachu v ovzduší bolo ešte viac, a to už na Veľkonočnú nedeľu. Vyskytoval sa na celom území, pričom najviac ho bolo na východe Slovenska. Koncentrácia saharského prachu v atmosfére sa pohybovala nad 100 mikrogramov na meter kubický.
Na Veľkonočný pondelok sme sa dočkali najvyššej koncentrácie saharského prachu nad Slovenskom. Prachová záťaž sa v pondelok popoludní a k večeru pohybovala na úrovni 4280 mgr/m2. Od západnej Európy však začal postupovať studený front, ktorý k nám priniesol zrážky i búrky. Dážď tak stiahol prach k zemskému povrchu a ovzdušie u nás sa prečistilo.
V takom množstve, ako sa v posledných dňoch saharský prach k nám dostal, sme ho na Slovensku už dlho nemali. Nie je však pravda, že by v minulosti k jeho prílevu na Slovensko nedochádzalo.
Jedna z najnovších vedeckých štúdií, Varga et al., z roku 2023, skúmala výskyt saharského prachu v Karpatskej kotline. Práve severná časť skúmanej lokality zahŕňa aj Slovensko, a to konkrétne jeho južné oblasti.
„Podľa novej vedeckej štúdie, ktorá sa zaoberala výskytom saharského prachu v Karpatskej kotline sa počet a aj intenzita takýchto prípadov v posledných rokoch výrazne zvýšili,“ informovali sme pred časom na našom webe.
„Na obr. 1 vidíme graf znázorňujúci počet prípadov výskytu saharského prachu v Karpatskej kotline. Ide o tzv. udalosti saharských prachových búrok spracované na základe špecifického metodického postupu. Výrazný sklon prerušovanej čiary lineárneho trendu jasne indikuje pozoruhodný stúpajúci trend prípadov výskytu prachu zo Sahary v Karpatskej kotline,“ informuje štúdia, ktorú cituje SHMÚ.
Z grafu vyplýva, že za posledných 10 rokov (2013-2023) sa priemerne prach zo Sahary u nás vyskytol 11x za rok. Kedysi, medzi rokmi 1979 až 2010, to bolo len približne 4x za rok.
Prečo takýto nárast výskytu saharského prachu na Slovensku? „Pravdepodobnou príčinou vyššie spomenutých vedeckých zistení je prebiehajúca antropogénne zapríčinená zmena klímy, ktorá je hnacou silou zmeny v atmosférických transportných procesoch. Jedným z prejavov zmeny klímy je rýchlejšie otepľovanie Arktídy (tzv. Arktické zosilnenie) v porovnaní s južnejšie sa nachádzajúcimi oblasťami severnej pologule. Tento priestorovo diferencovaný nárast teploty má za následok klesajúci teplotný rozdiel medzi vyššími a nižšími zemepisnými šírkami. Zníženie tohto teplotného kontrastu má za následok slabnutie západného prenosu vzduchových hmôt a vyššiu pravdepodobnosť meriadionálnej t. j. severo – južnej zložky veľkopriestorového prúdenia vzduchu,“ uviedol predčasom Slovenský hydrometeorologický ústav.
V súvislosti s väčším výskytom prachu zo Sahary v závere marca a v prvý aprílový deň, ktorý bol viditeľný aj voľným okom, sa na sociálnych sieťach začali šíriť „zaručené praudy“ o čo vlastne ide a ako je to výsledok snahy väčších mocností zahubiť náš malý národ.
Jednu vec však títo fanúšikovia hoaxov a konšpiračných teórií uvádzali správne. „Toto nie je saharský piesok,“ mohli sme nachádzať v komentároch. A mali pravdu. Správne je totiž označenie „saharský prach“, nakoľko nejde len o piesok, ale aj rôzne ďalšie mikročastice, ktoré sa s pieskom zmiešajú.
Ďalšie tvrdenia typu - prach reaguje na magnet, ide teda o účelové vypúšťanie ťažkých kovov s cieľom poškodiť nás, alebo - ide o dôsledok chemtrails, sa však nezakladajú na pravde. Všetko sa dá logicky a najmä vedecky vysvetliť.
Saharský prach niektorí mylne považujú za dôsledok chemtrails. Vieme však, že v prípade chemtrails ide o konšpiračnú teóriu, ktorá sa dá logicky ľahko vysvetliť.
Podľa konšpiračnej teórie o chemtrails, ide o biele stopy za lietadlami plné chemikálií, vírusov, baktérií alebo plesní, ktoré sú zámerne vypúšťané do atmosféry. Tieto látky majú údajne rôzne účely, napríklad:
Podľa viacerých vedcov, odborníkov a oficiálnych zdrojov je konšpiračná teória o chemtrails nezmyselná a neopodstatnená. Kondenzačné pruhy za lietadlami sú prirodzeným javom, ktorý je spôsobený fyzikálnymi a chemickými procesmi v atmosfére. Nie sú to žiadne tajné chemické striekania, ale len vodná para a častice z výfukových plynov lietadiel. Niektoré argumenty, ktoré podporujú pravdu o kondenzačných pruhoch:
Saharský prach obsahuje prirodzene magnetické minerály a podľa odborníkov nie je dôkazom zámerného vypúšťania kovov do ovzdušia, čo je v rozpore s tvrdeniami na internete.
„Vetrom unášaný saharský prach obsahuje zmes častíc zdvihnutých z povrchu zeme (severnej) Afriky a navyše zmiešaných s antropogénnym znečistením ovzdušia, keď je prach unášaný na severozápad smerom do Európy či Veľkej Británie,“ uviedla profesorka Barbara Maherová, riaditeľka Centra pre environmentálny magnetizmus a paleomagnetizmus na Lancasterskej univerzite pre agentúru Reuters.
Charakteristická červená/hnedá farba saharského prachu odráža prítomnosť malého množstva hematitu - slabo magnetického minerálu. Práve preto dochádza k reakcii s magnetom.
„Prach môže obsahovať aj silnejšie magnetické minerály, magnetit a maghemit,“ uviedol profesor Richard Harrison, vedúci katedry vied o Zemi na Cambridgeskej univerzite. Ide o magnetickejšie látky, ale nevyskytujú sa až tak často.
Ceníme si vás, našich čitateľov, ktorí nám často pomáhate v komentároch pod príspevkami vysvetľovať rôzne konšpiračné teórie ľudí od výmyslu sveta. Práve jeden z vás prišiel s výpočtom, ktorý dokazuje, že umelosť vypúšťaného prachu v takom množstve, v akom sme ho tu mali v posledných dňoch, je nereálna.
Na 1 m2 spadlo 1 až 20 g prachu. Dajme tomu, že len 1 g. Slovensko má 49 000 km2, to znamená, že podľa niektorých ľudí lietadlá vysypali nad Slovenskom 49 000 ton piesku. Jeden Boeing 737-800 unesie cca 20 ton. Podľa niektorých tak nad Slovenskom lietalo 2450 lietadiel naložených pieskom, ktoré ho sypali celú noc a celý deň a robia to ešte aj teraz. Tie lietadlá točili nonstop cestu Sahara (nakládka) - Slovensko (vykládka).
Toto je podľa vás reálnejšie vysvetlenie, ako to, že ten prach tu jednoducho dofúkol vietor?