Rastliny cudzieho pôvodu kolonizujú horské oblasti. Čo je za tým?
Mnohé horské oblasti počas storočí zažili len málo ľudských zásahov.
Mnohé horské oblasti počas storočí zažili len málo ľudských zásahov. Sú domovom mnohých živočíšnych a rastlinných druhov. Tieto jedinečné, niekedy endemické oblasti ohrozujú cudzokrajné druhy rastlín alebo kenofyty.
Štúdia vedcov z inštitúcií ETH Zürich ukazuje, že tlak kenofytov, teda rastlinných druhov cudzieho pôvodu na horské ekosystémy sa z roka na rok zvyšuje vo všetkých regiónoch sveta.
Výskum sa uskutočnil v Čile, Austrálii, na Tenerife, vo Švajčiarsku, v západných oblastiach USA, na Havaji, v Kašmíre a v Nórsku. Výskum bol uverejnený v časopise Nature Ecology & Evolution.
Vedci zistili, že počet cudzích druhov rastlín v každom skúmanom horskom regióne sa za posledných 10 rokov zvýšil v priemere o 16 %. Okrem toho v desiatich z jedenástich týchto regiónov našli vedci kenofyty vo výrazne vyšších nadmorských výškach ako pred desiatimi alebo dokonca piatimi rokmi.
Kenofyty v horských oblastiach
Evelin Iseli, hlavnú autorku štúdie, neprekvapilo, že kenofyty sa vyskytujú vo vyšších nadmorských výškach. Prekvapila ju však rýchlosť, akou tieto rastliny získavajú pôdu. Dodala: „Prekvapilo nás, že ich šírenie prebieha tak rýchlo a že počet cudzokrajných druhov sa za desať rokov tak zvýšil. Zvyčajne trvá niekoľko desaťročí, kým sa druhy v danej oblasti udomácnia a rozšíria.“
Cudzie druhy rastlín sa zvyčajne najprv objavujú v nížinách. Odtiaľ sa šíria do vyšších oblastí, až pokiaľ nie je príliš chladno na to, aby sa mohli rozmnožovať.
Kenofyty tak kolonizujú ekologické niky, ktoré vyhovujú ich klimatickým preferenciám. Biologička stanovila, že pozorovaný jav nemožno pripísať výlučne zmene klímy. Iseli zdôraznila: „Rastliny sa s tým vyrovnávajú aj bez globálneho otepľovania.“
Priznala, že počas skúmaného obdobia od roku 2007 do roku 2017 sa klíma v niektorých regiónoch skutočne zmenila. Otepľovanie spôsobuje, že kenofyty rozširujú svoju ekologickú niku a vyskytujú sa čoraz vyššie v horách.
Údaje, na ktorých je štúdia založená, zahŕňajú takmer 15 000 pozorovaní a 616 nepôvodných druhov rastlín zo 651 výskumných plôch. Všade sa zbierali rovnakou metódou.
Táto štúdia jasne ukazuje, že je potrebné rozšíriť programy monitorovania biodiverzity na celom svete. Potrebné je aj prijať opatrenia na riešenie akýchkoľvek negatívnych dôsledkov pre horské ekosystémy, ich flóru a faunu. Jake Alexander z ETH Zürich dodal: „Je čas konať, pretože doslova pred našimi očami vidíme, ako sa horské prostredie mení.“
