Prispeli blesky ku vzniku života na Zemi? Najnovšia štúdia priniesla prekvapivé závery

Blesky pri silných úderoch do Zeme mohli poskytnúť dostatok fosforu pre vznik života na našej planéte. Zverejnená štúdia vedcov so Spojeného kráľovstva a USA tak ponúka alternatívny scenár k všeobecne prijímanej teórii, že za život vďačíme meteoritom.

Fosfor je totiž nevyhnutným stavebným prvkom života. Navyše pomáha vytvárať základné štruktúry buniek, DNA a RNA. Pred miliardami rokov sa väčšina fosforu nachádzala uzamknutá v nerozpustných mineráloch mladej planéty Zeme.

Jeden z týchto minerálov, schreibersit, je vysoko reaktívny a môže uvoľniť fosfor potrebný ku vzniku organických molekúl. Vysvetľujú to vedci v práci zverejnenej v odbornom časopise Nature Communications.

Väčšina schreibersitu nájdeného na Zemi pochádza z meteoritov. Nájdeme ho však aj v horninách, ktoré vyzerajú ako roztavené sklo, a ktoré vznikli po úderu blesku do pôdy bohatej na íl.

Práve takto vzniknutú horninu vedci skúmali a odhadovali množstvo schreibersitu na Zemi v dobe vzniku života pred 3,5 miliardami rokov. Blesky vtedy mohli podľa jedného z autorov štúdie, Benjamina Hesse, vyprodukovať značné množstvo fosforu. Ročne malo na Zemi vzniknúť až 11 tisíc kilogramov fosforu.

Na život treba dvoch

Pri simulácii klímy na Zemi v danej dobe autori štúdie zistili, že viac fosforu vzniklo vďaka bleskom než vďaka meteoritom. Podľa Hesseho to neznamená, že by za vznikom života nestáli meteority, ale že zdrojov fosforu, a teda aj života, mohlo byť viac.

Týmito zisteniami však štúdia nekončí. V ďalšom kroku chcú vedci zistiť, či mohli blesky fosfor vytvoriť aj na iných planétach, na ktoré meteority dopadajú len zriedka. „Množstvo pádov meteoritov sa časom znižovala, ale blesky, teda aspoň na Zemi sú v priebehu vekov pomerne konštantné,“ uzavrel Hess.