Prírodné katastrofy sú ničivejšie kvôli zmene klímy, potvrdzuje to nová štúdia

Zmena klímy je veľmi nebezpečná už pri oteplení o 1,3 stupňa Celzia, ktoré Zem zažíva teraz, zdôrazňuje analýza, ktorú cituje web ČT24. Ide o bilančnú štúdiu, ktorá zhŕňa dvadsať rokov takzvaných atribučných výskumov, teda výskumov, ktoré hľadajú súvislosť medzi konkrétnymi ničivými katastrofami a vplyvom ľudskej aktivity. Súčasne je to desať rokov, čo vedecká skupina WWA začala fungovať.

„Zmena klímy nie je nejaká vzdialená hrozba. Zhoršila extrémne poveternostné javy, pri ktorých zahynulo viac ako 570 tisíc ľudí. Táto štúdia by mala otvoriť oči politikom, ktorí lipnú na fosílnych palivách, ktoré ohrievajú planétu a ničia životy,“ uviedla Friederike Ottová z Centra pre politiku životného prostredia na Imperial College v Londýne, ktorá WWA spoluzaložila. „Ak budeme ďalej spaľovať ropu, plyn a uhlie, utrpenie bude pokračovať,“ dodala.

Štúdia sa zamerala na desať najhorších meteorologických udalostí

Všetky sú súčasťou Medzinárodnej databázy katastrof. Konkrétne ide o tri tropické cyklóny, štyri vlny horúčav, sucho a dve povodne. Skúmala udalosti od roku 2004, kedy sa prvýkrát začali atribúčné metódy používať. Pre staršie katastrofy vedci znovu analyzovali dáta - pretože za tú dobu došlo k významnému zlepšeniu metód.

Výsledok bol jednoznačný: zmena klímy spôsobená človekom spôsobila, že všetkých desať udalostí bolo intenzívnejších a pravdepodobnejších, čo prispelo k úmrtiu najmenej 576 042 ľudí. Podľa vedcov je pritom celkový počet úmrtí značne podhodnotený, pretože je možné, že v oficiálnych štatistikách neboli zaznamenané ďalšie milióny úmrtí v dôsledku tepla.

Prípady úmrtí spojené s vlnami horúčav sa vo veľkej časti sveta bežne nezaznamenávajú. Najmä v chudobnejších krajinách, ktoré sú pritom voči vysokým teplotám najzraniteľnejšie.

Blížiaca sa hranica oteplenia o 1,5 stupňa

Štúdia upozorňuje na nebezpečenstvo extrémneho počasia v súčasnosti, keď oteplenie dosahuje 1,3 stupňa Celzia, a na nutnosť nahradenia fosílnych palív. Svet je na ceste k tomu, aby sa do konca tohto storočia oteplil o 2,6 až 3,1 stupňa Celzia, pričom už do polovice tridsiatych rokov dvadsiateho prvého storočia pravdepodobne prekročí hranicu 1,5 stupňa.

Tú vybrali experti z Medzivládneho klimatického panelu ako varovnú, pretože také oteplenie bude znamenať stále nebezpečnejšie vlny horúčav, sucha, lesných požiarov a búrok. Výskumníci tvrdia, že mnohým z 576 042 úmrtí bolo možné sa vyhnúť a že všetky krajiny musia zvýšiť úsilie o prispôsobenie sa extrémnemu počasiu.

Na základe svojich predchádzajúcich správ, medzi ktorými je aj analýza tohtoročných povodní v Českej republike, pripravili experti z WWA aj sadu odporúčaní. V nich radia, ako sa na meteorologické katastrofy spojené s meniacou sa klímou lepšie pripraviť.

Medzi radami je najmä zavedenie systémov včasného varovania – napríklad práve septembrové povodne v strednej Európe ukázali, aké účinné môžu byť. Medzi ďalšími navrhnutými opatreniami je zvýšenie odolnosti miest a zabezpečenie infraštruktúry.

Niektoré javy sa ale podľa tejto správy stávajú tak extrémnymi, že zrejme nebude možné sa im prispôsobiť. Ničivé udalosti sa môžu stať tak častými, že na opatrenia nebude dosť zdrojov – a podľa modelov ich bude pribúdať, kým budú stúpajúce emisie fosílnych palív klímu ohrievať.

„S každým zlomkom stupňa oteplenia budeme svedkami ďalších rekordných udalostí, ktoré budú tlačiť krajiny na hranice ich možností, bez ohľadu na to, ako sú pripravené,“ komentovala výsledky Joyce Kimutaiová z Centra pre politiku životného prostredia na Imperial College v Londýne.