Príroda sa zbláznila: Ovocné stromy na jeseň rozkvitli, teraz prichádzajú mrazy

Ešte v prvý novembrový deň na našom území panovalo na november veľmi teplé počasie. Najteplejšie bolo v stredných a vyšších polohách, kde teplota lokálne presiahla +18 °C, pričom najvyššie teplota vystúpila na stanici Liptovská Teplička, a to na +19,5 °C.

Už na Pamiatku zosnulých sa však počasie začalo výrazne meniť a prinieslo nielen chladnejšie dni, ale aj nočné mrazy. To by na november nebolo nič nezvyčajné, starosti však mnohým pestovateľom robia ovocné aj okrasné dreviny, ktoré začali na sklonku októbra a novembra opäť kvitnúť.

Mnohí z našich čitateľov sa s nami podelili o fotky čerstvo rozkvitnutých jabloní, ale aj okrasných kríkov ako orgován. Teraz si robia starosti, čo s nimi bude, keď naplno udrú mrazy.

Po teple prichádza mráz

Po neobvyklých novembrových teplotách teraz teplé počasie v našej oblasti končí. Teplota počas tejto noci na väčšine územia klesla pod nulu, a to vrátane nížin. Niektoré zaznamenali mráz už včera, no najmä na Podunajskej nížine sa prvý mrazový deň sezóny vyskytol až dnes. 

V dolinách teplota klesla aj pod -5 °C, pričom ešte chladnejšie ako dnes bolo v noci na nedeľu s teplotou do takmer -7 °C. S mrazivými ránami treba v nižších polohách na väčšine územia počítať aj v ďalších dňoch.

Súvisí teplé počasie na sklonku októbra s nezvyčajným kvitnutím, a budú mať mrazy negatívny dopad na jarnú úrodu?

Stromy zažívajú z počasia stres

Kvitnúce stromy na začiatku novembra nie sú ani tak dôsledkom nadpriemerných jesenných teplôt, ako skôr horúceho a suchého počasia, ktoré zažívali v lete.

Odborníci vysvetľujú, že sa to z času na čas stáva. Ovocné stromy môžu na jeseň druhýkrát zakvitnúť, ak im počasie spôsobuje stres.

Príčiny tejto zvláštnosti treba hľadať v priebehu počasia počas vegetácie, keď po relatívne klasickej jari s priemernými zrážkami prichádza veľmi teplé leto so zrážkami rozdelenými len do niekoľkých letných búrok.

Pre ovocné dreviny predstavuje takéto dlhé obdobie vysokých teplôt a nízkeho úhrnu zrážok stres, s ktorým sa vyrovnávajú hlavne znížením výkonu asimilácie a vyparovaním vody.

Schladenie, ktoré často sprevádza vyšší úhrn zrážok a posledné roky sa objavuje koncom augusta až začiatkom septembra, pre ovocné stromy znamená ďalší impulz rastu, ktorým sa snažia vykompenzovať stresové obdobie.

Práve vtedy dochádza ku kvitnutiu púčikov, ktoré mali podľa správnosti pučať až ďalší rok na jar.

Znamená neskoré kvitnutie pre stromy problém?

Podľa ovocinárky Ing. Evy Šidovej, PhD. ešte nie je nič stratené. Ak na jeseň stromy rozkvitli aj vám, určite nie v takej miere, ako na jar. Objavilo sa len niekoľko jednotlivých kvetov. Dokonca, keďže ide o veľmi rýchly morfologický vývin, často sú rôzne deformované.

Tieto kvety stromu na jar chýbať nebudú. Len si uvedomte, koľko potenciálnych kvetných púčikov odstránite pri zimnom reze, koľko malých plodov opadne alebo koľko ich odtrhnete pri prebierke a napriek tomu je strom v dobrom roku nimi obsypaný. 

Platí totiž, že jabloniam a hruškám stačí na dobrú úrodu len 20 percent, broskyniam 40 percent opelených kvetov. Tie, čo zakvitnú na jeseň v podstate ani netreba odstraňovať, hoci niekedy sa to odporúča.

Ich počet však spravidla nepredstavuje riziko vysilenia dreviny. Tie, čo vykvitnú koncom augusta, môžete vylomiť – rana sa ešte zahojí. Neskôr vypučané je lepšie nechať, aby pri zlom zacelení rany nedošlo počas zimy k mrazovým poškodeniam.

Ak by ste však jesennému kvitnutiu chceli predísť, myslite počas leta na doplnkovú závlahu, keďže tento jav vyvoláva hlavne stres z nedostatku vlahy.