Skôr či neskôr prinesie počasie aj na Slovensko výrazné ochladenie, čo však nemusí znamenať koniec hubárskej sezóny. Treba len vedieť, ktoré hríby zbierať a ktoré nie.
S príchodom nového mesiaca nás čaká mierne ochladenie, ktoré by malo zo začiatku znížiť denné teploty na +3 až +12 °C, s pribúdajúcimi novembrovými dňami sa však očakáva ešte výraznejšie ochladenie.
Nočné teploty by dokonca mohli poklesnúť na hodnoty od +5 do -5 °C, budú teda mrazy znamenať koniec hubárskej sezóny?
Novembrové noci sa tak už čochvíľa budú na mnohých miestach niesť v duchu mrazov, jasná až polojasná obloha však bude stále lákať do lesa. Náruživí hubári by si však mali dať pozor na niektoré druhy húb, ktoré môže mráz znehodnotiť, či ich dokonca spraviť jedovatými.
Mykológovia varujú pred premrznutými jedlými hubami, ktoré sa môžu stať pre človeka jedovatými. Ako takéto hríby rozpoznať?
Vyblednuté farby a mäkké okraje, to sú hlavné znaky niekoľkokrát premrznutých húb, ktoré väčšinou odhalíme na prvý pohľad. Tie zdravé by totiž mali byť vizuálne v dobrom stave.
Hubári by nemali zbierať najmä opakovane zmrznuté a znovu rozmrznuté hríby. Tie môžu spôsobiť ľahšiu otravu, predovšetkým zažívacie ťažkosti. Princíp funguje podobne ako napríklad pri mäse a iných potravinách – bielkoviny v hube sa začnú rozkladať.
Tkanivo húb poškodené mrazom napádajú baktérie a spôsobujú to, že v hubách vznikajú toxické látky. Dôjde ku kvaseniu cukrov, rozkladu bielkovín a potom sa huba stáva zdravotne škodlivou. Závisí najmä od množstva, ktoré by sme zjedli, ako aj od veku húb.
Mykológovia odporúčajú zbierať huby skôr v lesoch, kde sú pre huby priaznivejšie teploty, než na otvorených priestranstvách. V prípade akýchkoľvek nejasností je možné navštíviť mykologické poradne.
Hubárska sezóna s košíkmi plnými hríbovitých húb pomaly končí, hríby však strieda žatva podpňoviek, hlív a pôvabníc.
Mrazuvzdornými sú aj suchohríby, odborníčka však radí, ako na ich zber. „Suchohríby hnedé sú mimoriadne mrazuodolné a často sa stáva, že aj po niekoľkodňových mrazoch dokážu zamrnuté plodnice znova ožiť a rásť ďalej,“ vysvetľuje Dr. Kautmanová.
„Pri zbieraní húb v takomto neskorom ročnom období si však treba dať pozor, lebo niektoré plodnice sú už vyrastené tak dlho, že sa pomaly začínajú rozkladať, aj keď navonok vyzerajú v poriadku,“ dodáva mykologička.
Nie je pravdou ani to, že hneď po prvom prízemnom mraze musia byť všetky huby nejedlé alebo dokonca jedovaté. „Keby tomu tak bolo, tak by sa bez ujmy na zdraví nedali konzumovať ani jedlé huby, bežne uchovávané v mrazničke,“ tvrdí Ing. Filip Tesár.
„Niektorým hubám nevadí ani sneh a mráz, a rastú i v zime. Treba si však dávať veľký pozor na huby, ktoré už majú za sebou niekoľkonásobný cyklus viacnásobného zamrznutia, premrznutia a rozmrznutia, nakoľko v nich už možno očakávať prebiehajúce rozkladné procesy so sprievodnými metabolitmi, ktoré sú zdraviu škodlivé,“ dodáva.
V skratke – hubu, ktorá je slizká, nevzhľadná, má neprirodzene zmenené farby a doslova sa rozteká alebo hnije, by si pripraviť na obed nebol dobrý nápad.