Prinesie globálne otepľovanie OCHLADENIE? Pre časť Európy je takýto scenár možný

Mnohí vedci sa obávajú, že takáto klimatická budúcnosť je pravdepodobná, a to najmä v severozápadnej Európe. Následky by boli také veľké, že si táto hypotéza zaslúži náležitú pozornosť, informuje BBC.

Existujú obavy, že oceánske prúdy, ktoré privádzajú teplú vodu z trópov do severného Atlantiku, by v reakcii na klimatické zmeny mohli zoslabnúť, alebo dokonca skolabovať.

O tom, kedy a či vôbec by mohlo dôjsť ku kolapsu, sa medzi odborníkmi začína vášnivo diskutovať. Nakoľko je takýto scenár pravdepodobný a čo by to znamenalo?

Atlantické prúdy slabnú

Systém atlantických prúdov, nazývaný Atlantic Meridional Overturning Circulation (AMOC), je kľúčovým dôvodom, prečo je Spojené kráľovstvo teplejšie ako Moskva, napriek tomu, že je v podobnej vzdialenosti od rovníka.

Tento dopravný pás, ktorý tvorí dôležitú súčasť nášho klimatického systému, distribuuje energiu po celej planéte a privádza teplú, slanú vodu z tropického Atlantiku do chladnejších oblastí južne od Grónska a Islandu, a tiež do Severných morí.

Teplo z oceánu sa prenáša do vzduchu nad ním, čo pomáha udržiavať teploty miernejšie, ako by inak boli.

Keď sa táto slaná voda ochladzuje, stáva sa hustejšou a klesá, predtým než tečie späť na južnú pologuľu ako hlboký oceánsky prúd. Táto voda sa nakoniec dostane späť na povrch a cirkulácia pokračuje.

Zdá sa však, že AMOC je čoraz slabší.

Nedá sa to tvrdiť s istotou, pretože priame a kontinuálne merania sily AMOC sa robia len od roku 2004. To nie je dosť dlho na to, aby sa dala identifikovať jednoznačná zmena.

Nepriame dôkazy však naznačujú, že za posledných pár storočí sa už mohol spomaliť približne o 15 %, hoci nie všetci vedci súhlasia.

Jedným z náznakov sú usadeniny na dne oceánu. Väčšie zrná naznačujú silnejší prúd. Zmeraním veľkosti zŕn a výpočtom ich veku môžu vedci odhadnúť, o koľko sa AMOC v priebehu času spomalil.

Ďalším dôkazom je takzvaná „studená škvrna“ alebo „otepľujúca sa diera“ v severnom Atlantiku v regióne, ktorý sa na rozdiel od veľkej väčšiny sveta v posledných desaťročiach zrejme ochladil.

Za možného vinníka sa považuje spomalenie AMOCu – čo znamená, že do tohto regiónu sa dopravilo menej teplejšej vody.

Môže sa AMOC úplne zastaviť?

Ešte väčšiu obavu majú vedci z toho, že AMOC sa nielen spomaľuje, ale mohol by sa aj náhle „vypnúť“, ako sa to v histórii našej planéty zrejme stalo opakovane.

Globálne otepľovanie spôsobuje, že voda v severnom Atlantiku je menej slaná v dôsledku sladkej vody z topiaceho sa grónskeho ľadovca a väčšieho množstva zrážok.

Keďže sladšia voda neklesá tak ľahko, očakáva sa, že to spomalí cirkuláciu, a tak prinesie menej slanej vody na sever z trópov. To by mohlo viesť k dobu zlomu – úplnému zastaveniu AMOCu.

Kedy nastane bod zlomu?

Nikto nevie, ako blízko k bodu zlomu sme. Niektoré štúdie poukazujú na rastúcu možnosť, že AMOC v nadchádzajúcich desaťročiach prejde bodom zlomu, po ktorom by bol úplný kolaps nevyhnutný.

Každá štúdia prichádza s rôznymi výhradami a neistotami a rôzne klimatické modely môžu poskytnúť rôzne výsledky pre taký komplexný systém ako AMOC.

Mnohí vedci sú však čoraz viac znepokojení. Bez ohľadu na nedokonalosti jednotlivých štúdií, všetky spolu „privádzajú k záveru, že by sme sa mali znepokojovať,“ tvrdí David Thornalley, profesor oceánskej a klimatickej vedy na University College London.

Po nových dôkazoch viac ako 40 popredných vedcov v oblasti oceánskej a klimatickej vedy podpísalo vlani v októbri otvorený list, v ktorom žiadali širšie uznanie „veľmi podceňovaných“ rizík.

Čo by sa stalo, keby AMOC skolaboval?

Dokonca aj ten najpravdepodobnejší a najmiernejší scenár by mohol mať vážne následky.

Severozápad Európy by mal teplejšie letá než doteraz, ale zoslabnutý AMOC by zároveň podnietil viac zimných víchric.

V Spojenom kráľovstve by tak napríklad mohlo byť chladno ako v severnom Nórsku, na čo však infraštruktúra nie je pripravená.

Môže to trvať storočie aj viac, kým sa prejavia vplyvy tohto javu a teploty v severnej Európe klesnú o niekoľko stupňov za desaťročie.

Mohlo by to mať aj globálne dôsledky, ako napríklad presuny do tropických dažďových pásov, čo by napríklad spôsobilo humanitárnu katastrofu v monzúnových oblastiach.

Spôsob, akým sa pripravíme na túto alternatívnu budúcnosť, predstavuje výzvy pre vlády.