Prichádza prudké oteplenie. Biometeorológ vysvetľuje, prečo to môže byť pre nás ZLÉ
Do strednej Európy mieri prudké oteplenie a tento výrazný nárast teploty môže mať mať dopad na náš psychofyzický stav − však nie vždy v pozitívnom zmysle, ale často to môže mať aj negatívny dopad, vysvetľuje biometeorológ.
Do strednej Európy mieri prudké oteplenie a tento výrazný nárast teploty môže mať mať dopad na náš psychofyzický stav − však nie vždy v pozitívnom zmysle, ale často to môže mať aj negatívny dopad, vysvetľuje biometeorológ. Prečo a aký?
Teploty by mali na Slovensku v najbližších dňoch vystreliť vysoko nahor a zmena počasia dokonca prinesie až letné teploty. Otepľovať sa začína už teraz, no v nadchádzajúcich dňoch sa ku nám dostane mimoriadne teplý vzduch, ktorý vyženie teploty vysoko nad hranicu +20 °C a je vysoko pravdepodobné, že teploty atakujú až +25 °C.
Dnes sa k nám od juhu dostáva veľmi teplý vzduch, ktorý prudko vyšvihne teploty smerom nahor. Čaká nás teplý víkend a po teplotnej stránke bude na celom Slovensku veľmi príjemne.
Na začiatku budúceho týždňa ešte zosilnie príliv veľmi teplého vzduchu od juhozápadu, ktorý sa ku nám bude dostávať až z Afriky. Tento teplý vzduch vyženie teploty poriadne vysoko.
Biometeorológ vysvetľuje
Ako však vysvetlil poľský biometeorológ IMWM Grzegorz Kaliński, takéto prudké oteplenie v našej oblasti môže mať pre naše telo a psychiku aj negatívny dopad, informuje TVN 24. V teplejšom vzduchu bude menej kyslíka, čo môže spôsobiť okrem iného aj pocit ospalosti.
Odborník vysvetlil, že každý človek inak reaguje na meniace sa poveternostné podmienky a má inú citlivosť na zmeny počasia. „Môže to byť tak, ak je človek zdravý, vyšportovaný, vystavený poveternostným vplyvom, t. j. má prácu, ktorá si vyžaduje pobyt vonku, je otužilý, vtedy je jeho organizmus zvyknutý na zmeny poveternostných podmienok a akékoľvek náhle zmeny teplôt môžu byť bezpríznakové,“ povedal pre poľský spravodajský portál.
U bežného obyvateľa však môžu náhle zmeny počasia vyvolať meteorotropné príznaky, napríklad v podobe ospalosti, zhoršenej nálady či bolesti hlavy, a len v krajnom prípade sa môžu skončiť aj zdravotnou udalosťou, vysvetlil biometeorológ.
Odborník dokonca uviedol, že existujú vedecké štúdie, ktoré naznačujú, že napríklad náhle ochladenie spôsobené napríklad prílevom mrazivej arktickej vzduchovej hmoty podporuje infarkty, pretože zvyšuje viskozitu krvi, t. j. krv jednoducho zhustne. Podľa jeho slov však ide o extrémne prípady.
„Sme teplokrvné tvory a naše telá majú toto spoločné: aby správne fungovali, musia udržiavať homeostázu, čiže vnútornú rovnováhu, aby všetky fyziologické a chemické procesy v našom tele boli čo najefektívnejšie,“ uviedol biometeorológ a dodal: „Náhle zmeny teplôt majú na nás, samozrejme, vplyv − naše reakcie sú tým väčšie, čím sú rýchlejšie, a tým väčšia je zmena. Pre naše telo by bolo najlepšie, keby zmeny prebiehali postupne, a naše telo malo čas sa adaptovať, teda prispôsobiť sa týmto meniacim sa podmienkam.“
