Výbuchy sopiek sú fascinujúce, ale aj mimoriadne ničivé prírodné javy. Len málokedy však dosahujú takú silu ako erupcia Tambory. Aj po viac ako 200 rokoch vedci stále skúmajú jej dopady a varujú, že podobná katastrofa by sa mohla zopakovať. Dokonca je šanca, že sa tak stane ešte v tomto storočí.
Vulkanológovia po celom svete sa zhodujú v jednej veci, a to, že v nasledujúcich desaťročiach môže dôjsť k erupcii, ktorá ovplyvní život na celej planéte na niekoľko rokov.
Jednou z najväčších hrozieb zostáva práve vulkán Tambora – sopka v Indonézii, ktorej erupcia z roku 1815 nám poskytuje varovný príklad. Pri tejto erupcii zomrelo až 10 000 ľudí a tento scenár sa môže zopakovať.
Odborníci sú si istí, že sa to stane, ale erupcie je veľmi ťažké predpovedať, preto ostáva v hre otázka: Kedy? Geologické dôkazy naznačujú, že existuje približne 16 %-ná šanca, že podobná erupcia nastane ešte v tomto storočí, uviedol Markus Stoffel, profesor klímy na Univerzite v Ženeve, v rozhovore pre CNN.
K erupcii Tambory došlo medzi 5. a 15. aprílom 1815 na ostrove Sumbawa v Indonézii. Do atmosféry sa vtedy dostalo vyše 100 kilometra kubických plynu, popola a hornín.
Najväčšie škody spôsobili častice oxidu siričitého, ktoré prenikli do stratosféry, kde blokovali slnečné žiarenie a pohlcovali teplo. To viedlo ku globálnym klimatickým zmenám, ktoré boli najvýraznejšie v prvom roku po erupcii.
Priemerná teplota na Zemi klesla o 3 °C, čo viedlo k neúrode, hladomoru a zhoršilo šírenie chorôb, vrátane pandémie cholery. Tento rok vošiel do histórie ako „rok bez leta“.
Podľa vedcov je pravdepodobnosť erupcií podobných Tambore vyššia, než si uvedomujeme. Ich dôsledky by mohli byť porovnateľné s tými z roku 1815.
Ak by sa erupcia podobná Tambore opakovala, jej dôsledky by mohli byť ešte vážnejšie. V súčasnosti žije približne 800 miliónov ľudí v okruhu 100 km od aktívnych sopiek.
Erupcia by tiež mohla znížiť priemernú teplotu na Zemi o 1 až 1,5 °C, čo by však nevyriešilo problém globálneho otepľovania. Teploty by sa počas niekoľkých rokov vrátili na súčasné hodnoty, čo by mohlo spôsobiť klimatický chaos.
Výbuchy sopiek nemožno predvídať ani im zabrániť. Vedci však zdôrazňujú, že je možné zmierniť ich následky. Markus Stoffel odporúča, aby odborníci vypracovali analýzy najhorších scenárov, vykonali testy odolnosti a pripravili plány na evakuáciu, humanitárnu pomoc a zabezpečenie dodávok potravín.