Medzi najbohatšími ľuďmi sveta vrátane mocných politikov zažína prevládať tzv. filozofia bunkra, ktorú okrem iného podporuje aj staronový americký prezident Donald Trump. Čo to znamená a aké zlé to môže byť?
Víťazstvo Donalda Trumpa predstavuje triumf politiky „bunkra na konci sveta“, čo je zlou správou pre globálne životné prostredie, informujú Eurosprávy. Jeho prístup vychádza z myšlienky, že v čase klimatických katastrof je najlepšou šancou na prežitie vybudovania osobného útočiska, kde sa môžu chrániť pred zúfalými masami.
Takáto filozofia však v sebe skrýva myšlienku, že prežijú iba tí najbohatší, varuje server The Guardian. Podobné apokalyptické myslenie bývalo predtým námetom science fiction, dnes sa stáva bežnou praxou niektorých miliardárov.
Dobrým príkladom je Mark Zuckerberg z Mety, ktorí investuje milióny do podzemných bunkrov, aby sa v prípade krízy mohli uchýliť a schovať pred všetkými katastrofami sveta. A takýchto milionárov a miliardárov je vo svete viac.
Miliardári zohrali dôležitú úlohu v Trumpovom víťazstve, najmä Elon Musk, ktorý prispel milióny dolárov do jeho kampane a využil platformu X ako svoj hlasný kanál, a nemalou troškou prispel aj Jeff Bezos z Amazonu.
Je však dôležité si uvedomiť, že akonáhle prijmeme myslenie „bunkra“, staneme sa investormi do apokalypsy. Namiesto hľadania riešení príčin globálnych problémov sa uprednostní prístup hromadenia bohatstva, zbraní a vytvárania vyšších múrov okolo svojho majetku.
Pre časti sveta, ktoré čelí výzvam klímy, ako je napríklad amazonský prales, africká savana alebo ázijské záplavové oblasti, je podobné myslenie v najmocnejšej krajine sveta katastrofou. Prežitie závisí od stabilnej klímy, hojnej prírody a mierovej spolupráce.
Prvá Trumpova administratíva zrušila množstvo environmentálnych ochrán. Druhá by mohla zájsť ešte ďalej, pretože dnes má Trump menej obmedzení. Tento výsledok volieb je alarmujúci, najmä s ohľadom na možný odchod USA z globálneho boja proti klimatickým zmenám.