Prezident Donald Trump zaviedol clá aj na ostrov, kde žijú len tučniaky

Austrálsky premiér Anthony Albanesa vyjadril prekvapenie nad americkými clami. Trump, ktorý uvalil na Austráliu desaťpercentné clo, totiž vo svojej rozsiahlej tabuľke venoval samostatný riadok aj vonkajším územiam krajiny vrátane malého ostrova Norfolk a odľahlých ostrovov, ktoré sú domovom tučniakov.

Heardov ostrov a McDonaldove ostrovy, ktoré tvoria vonkajšie územie Austrálie, patria k najodľahlejším miestam na svete. Dostať sa tam dá štandardne iba po dvojtýždňovej plavbe loďou z Perthu na západnom pobreží Austrálie. Územie je úplne neobývané, predpokladá sa, že posledná ľudská návšteva tam prebehla pred takmer 10 rokmi.

UNESCO územie opisuje ako „jeden zo vzácnych nedotknutých ostrovných ekosystémov na svete“ a v roku 1997 ho označilo za svetové dedičstvo. Medzi jeho významných obyvateľov patria lietajúce vtáky, tučniaky a tulene. Napriek tomu Heardov ostrov a McDonaldove ostrovy „vyfasovali“ colnú sadzbu desať percent, hoci hodnota dovozu do USA bola v minulom roku nula.

Trump udelil clá aj na vlastnú krajinu

„Nikde na svete nie je bezpečne,“ glosoval Albanese rozhodnutie Bieleho domu. Heardov ostrov a McDonaldove ostrovy, ale aj Kokosové (Keelingove) ostrovy, Vianočný ostrov a Norfolk, ktoré sú v colnom zozname USA uvedené, patria medzi niekoľko vonkajších území Austrálie, ktoré nie sú samosprávne, ale majú jedinečný vzťah s federálnou vládou.

Ostrov Norfolk, ktorý má 2188 obyvateľov a leží 1600 km severovýchodne od Sydney, bol zaťažený clom vo výške 29 percent, teda takmer trojnásobne viac ako zvyšok Austrálie. V roku 2023 vyviezol Norfolk do USA tovar v hodnote 655 tisíc dolárov pričom jeho hlavným vývozným artiklom bola kožená obuv, vyplýva z údajov online platformy The Observatory of Economic Complexity.

To ale George Plant, správca ostrova, spochybnil. „Nie sú známe žiadne vývozy z ostrova Norfolk do Spojených štátov a nie sú známe žiadne clá alebo netarifné obchodné bariéry na tovar prichádzajúci na ostrov Norfolk,“ povedal Guardianu.

Na zvláštnosť výberu územia zaťažených clami upozornil aj šéf zahraničnej rubriky Wall Street Journal (WSJ) Yaroslav Trofimov. Biely dom totiž v zozname nevynechal ani ostrov Réunion, zámorský región Francúzska v Indickom oceáne s približne 890 tisíc obyvateľmi. „Niekto by mal povedať vláde Spojených štátov, že Réunion (na ktorý plánuje clo 37 percent) nie je krajinou, ale neoddeliteľnou súčasťou Francúzska a EÚ,“ napísal Trofimov na sociálnej sieti X. Na EÚ pritom Trump uvalila clá „len“ 20 percent.

Treba však podotknúť, že na Réunion, hoci je súčasťou colnej únie EÚ, sa vďaka jeho statusu ako jedného z najvzdialenejších regiónov EÚ môžu niektoré politiky EÚ – vrátane colných a daňových predpisov – uplatňovať odlišne.

Podobná nezrovnalosť panuje aj pri Falklandských ostrovoch, britskom zámorskom území v Atlantiku, ktoré čelia clám vo výške 41 percent, zatiaľ čo samotná Veľká Británia „dostala“ len 10 percent. Biely dom to zatiaľ nekomentoval.

Desaťpercentným clom Trump zasiahol aj Britské indickoocenánske územie, kde však nežije civilné obyvateľstvo, ale iba americký vojenský personál na jednom z ostrovov Digeo Garcia. Trump teda uvalil tarify na vlastnú vojenskú základňu.