Do konca zimy nám zostáva ešte niekoľko týždňov, no prvá polovica zimy sa nesie v znamení nadpriemerne teplého počasia a predbežne to vyzerá tak, že tohtoročná zima bude patriť k najteplejším a možno bude táto zima najteplejšia v novodobej histórii. Všetko sa to ešte môže zmeniť. Čo nás teda čaká?
V lete to vyzeralo hrôzostrašne. Náš kontinent zasiahla energetická kríza a ceny elektriny a plynu vyskočili na také hodnoty, o akých sa dokonca ani energetikom nesnívalo. Ceny sa totiž doslova zbláznili. Dokonca to vyzeralo tak, že tohtoročná zima bude v Európe naozaj studená a ľuďom budú musieť obmedzovať dodávky tepla a energie.
To sa však nestalo. Politici zabezpečili alternatívne zdroje a pomerne zásadne zasiahlo do vývoja aj počasie. Celá Európa totiž zažíva jednu z najteplejších zím v novodobej histórii a aj vplyvom toho ceny energií poklesli a aktuálne sú ceny nižšie ako pred vojnou.
Isté teda je, že túto zimu v pohode prežijeme a zásoby plynu budú po tejto zime jedny z najvyšších v histórii. Teplé počasie totiž spôsobuje, že zo zásobníkov plynu netreba čerpať, a dokonca sa dopĺňajú, keďže v Európe panuje teplé počasie a zároveň je v severozápadnej časti kontinentu aj veterno, čím produkcia elektriny prudko vzrástla. Čo nás však čaká do konca zimy?
Aktuálne počasie v našej oblasti začal ovplyvňovať výbežok vyššieho tlaku a tak by to malo zostať až do konca tohto týždňa. Našu oblasť tak čaká prevažne stabilné, no oblačné a hmlisté počasie. Bude tak panovať pochmúrny charakter zimného počasia s minimom zrážok.
Aj teploty by mali byť v nižších polohách prevažne nad nulou. Slabý mráz sa počas dňa očakáva len na severe krajiny a chladnejšie bude v noci, kedy pri vyjasnení môžu teploty klesať až k -12 °C.
Na začiatku budúceho týždňa, teda od 30. januára by sa malo otvoriť vlhšie severozápadné prúdenie, v ktorom do našej oblasti postúpia jednotlivé frontálne vlny.
Tie prinesú na naše územie sneženie, pričom opäť sa môže vyskytovať aj výdatnejšie sneženie, a to predovšetkým na horách severného Slovenska, čo určite poteší lyžiarov. Nový sneh však nepripadne len na horách a dočkať by sa mohli aj nížiny. Problémom však budú teploty, ktoré počas dňa budú stúpať až do +4 °C. Ak teda nejaká snehová pokrývka v nižších polohách napadne, tak sa pomerne rýchlo počas dňa aj roztopí.
Oblačnejší charakter so zrážkami sa očakáva v období od 30. januára až do 4. februára. Následne by podľa predbežných vyhliadok malo dôjsť k stabilizácii počasia a opäť nás čaká zrejme prevažne pokojné počasie bez zrážok.
Presný vývoj počasia na február je zatiaľ pomerne otázny, ale klimatologické vyhliadky nám už teraz dávajú perspektívu toho, čo nás čaká. Na nižšie priloženom grafe môžete vidieť vývoj teploty pre Bratislavu v hladine 850 hPa, cca 1500 metrov na nasledujúcich 30 dní.
Táto hladina je určujúca pre skupenstvo zrážok. Aby v nížinách snežilo, tak sa teplota v hladine 850 hPa musí pohybovať okolo úrovne -5 °C. To by sa malo diať medzi nasledujúcim štvrtým až ôsmym dňom, čo je práve prelom januára a februára. V tomto období sa tak môžu vyskytnúť aj v nížinách snehové zrážky.
Vidieť však, že nasledujúce dni sa črtá priemerná teplota v hladine 850 hPa medzi 0 až -5 °C. Takýto vývoj naznačuje, že skupenstvo zrážok bude minimálne v nížinách pomerne premenlivé.
Na nasledujúcom grafe už môžete vidieť očakávaný vývoj teplotnej odchýlky od dlhodobého normálu. Zhruba do začiatku marca by priemerná teplota mala byť o 1 až 5 °C vyššia ako je normál.
Chladnejšie obdobie by mohlo nastať v období okolo 20. februára, kedy by k nám mohla zavítať ďalšia vlna sneženia aj do nížin, no vyzerá to tak, že meteorologická zima, ktorá končí na konci februára, bude aj naďalej nadpriemerne teplá.
Netreba sa tak pripravovať na žiadne mimoriadne až extrémne mrazy a vyzerá to tak, že aj so snehom to bude v nižších polohách pomerne komplikované a ak napadne, tak snehová pokrývka nebude mať dlhú trvácnosť. Pred nami je tak jednoznačne teplotne nadpriemerný záver zimy.