Meteorologická jar už v Európe začala a čoskoro odštartuje aj astronomická jar. S definitívnym začiatkom jarného počasia vyvstáva otázka: „Aká bude jar 2023?“ Klimatologické predpovede už prichádzajú so svojimi prognózami pre tohtoročnú jar. Čo nás teda čaká?
Už o pár hodín odštartuje jarná rovnodennosť a jar tak začne aj po astronomickej stránke. V uplynulých dňoch došlo k dvom udalostiam, ktoré budú mať vplyv na vývoj počasia počas nasledujúcej jari.
Sezónne predpovede na nasledujúcu jar naznačujú, že jar bude po teplotnej stránke nadpriemerná. Potešením sú však zrážky. Tie by mali byť na úrovni dlhodobého priemeru, v niektorých európskych štátoch mierne nad normálom. To po suchej zime pomôže hneď v niekoľkých krajinách situáciu výrazne zlepšiť.
V uplynulých dňoch sa rozpadol polárny vír, ktorý zapríčinil, že polárny vzduch nekrúžil okolo severného pólu, ale prepadol sa do nižších pásiem. Konkrétne to pocítili predovšetkým na Britských ostrovoch, kde zažili veľmi chladný začiatok marca, a sneh napadol dokonca aj v Anglicku.
V týchto oblastiach sa už síce otepľuje, no len postupne. Teploty sa pomaly dostanú na úroveň dlhodobého normálu až mierneho nadnormálu, no chladný začiatok marca sa podpíše na celkovej priemernej teplote, ktorá by mala byť nižšia.
Ďalší jav, ktorý má vplyv na globálnu klímu, sú fenomény El Niňo a La Niňa. 9. marca NOAA vyhlásila, že tzv. oscilácia La Niňa postupne zaniká. El Niňo ani La Niňa tak neprebiehajú a v neutrálnej fáze by mali ostať až do začiatku leta, kedy by mal zosilnieť El Niňo. To bude mať vplyv na globálne počasia v nadchádzajúcich týždňoch. Čo sa však očakáva ďalej?
Podľa najnovších vyhliadok by jarné počasie malo byť v našej oblasti pomerne búrlivé. Prichádzať by k nám mali jednotlivé frontálne vlny, ktoré spôsobia to, že teplý vzduch sa pomerne rýchlo bude striedať s chladnejším vzduchom. V dôsledku toho hrozia časté búrky.
Zatiaľ čo u nás by sme mali byť vystavení vlhšiemu západnému až severozápadnému prúdeniu, tak južné oblasti Európy, napríklad v okolí Stredomoria, by mali mať taktiež pomerne sychravú jar. Stredozemné more je aj naďalej pomerne teplé a povrchová teplota vody sa pohybuje nad hranicou dlhodobého teplotného normálu, čo aj v jarnom období spôsobí, že nad Stredozemným morom budú vznikať jednotlivé tlakové níže, ktoré prinesú do oblasti Talianska či Balkánu pomerne časté zrážky.
To je však pomerne priaznivá správa, keďže oblasť Stredomoria, najmä však Taliansko, bojuje s tým, že tohtoročná zima priniesla mimoriadne málo snehu. Zásoby snehu v horách sú minimálne alebo žiadne, čo môže mať dopad aj na nasledujúce mesiace. Vplyvom nedostatočných snehových zásob hrozí v prípade pretrvávajúceho sucha problém s vodou a hrozí ešte suchšie leto ako uplynulý rok. Vyzerá to však tak, že tohtoročná jar bude v tejto oblasti zrážkovo nadnormálna.
Celkovo to vyzerá tak, že jar by mala byť v Európe teplotne nadpriemerná a zrážkovo slabo nadpriemerná, a to vďaka pomerne skorým a častým búrkam a dažďom, a nejako podobne to bude vyzerať aj na Slovensku.
Podľa predpovede počasia, ktorá je už do konca marca takmer jasná, to vyzerá tak, že na našom území už nasledujúce dni prekonáme hranicu +20 °C, čo sa stane po prvý raz tento rok. Následne sa však otvorí atlantické prúdenie, v ktorom k nám budú postupovať jednotlivé frontálne systémy.
Tie by mali postupovať v pomerne teplom vzduchu, čo spôsobí, že na frontoch sa budú dokonca vyskytovať aj búrky. Prvé búrky hrozia už tento týždeň, no nateraz by mali byť slabšie.
V závere marca to predbežne vyzerá na vpád studeného vzduchu. K tomu by mohlo predbežne dôjsť okolo 28. marca, kedy príliv chladného, pôvodom arktického vzduchu od severu môže zraziť teploty výrazne nadol a vrátiť by sa mohlo aj sneženie. Sneh však ani na začiatku jari nie je výnimočný a udiať by sa to mohlo ešte v apríli.
Druhá polovica jari by mala byť na Slovensku taktiež pomerne búrlivá. Očakáva sa obdobie častejších zrážok a vyššej vlhkosti. V tomto období tak budú teploty pomerne vysoké, no vplyvom prevládajúceho atlantického prúdenia treba počítať s búrkami. Teploty by mali byť ako celok na úrovni normálu až slabého nadnormálu, no treba počítať s príležitostnými výkyvmi, ktoré môžu priniesť chladnejšie aj teplejšie obdobia.