Pred zlým počasím museli vypnúť jadrové elektrárne. Stačí to pred katastrofou?

V súčasnosti zažívame sériu obzvlášť prudkých hurikánov, ktoré pustošia juhovýchod USA. Ako preventívne opatrenie boli odstavené dve jadrové elektrárne na Floride. Je toto opatrenie dostatočné?

Dr. Christoph Pistner – fyzik, odborník na jadrovú technológiu a bezpečnosť elektrární v Oeko-Institut v nemeckom Darmstadte, vysvetľuje, akými ochrannými systémami by mali elektrárne disponovať.

Odstávka je len prvým krokom

Odstávka jadrovej elektrárne je len opatrením na zníženie akútneho rizika a na predĺženie čakacej doby systému v prípade problematických stavov.

Či sú tieto systémy vo všeobecnosti dobre navrhnuté tak, aby odolali extrémnym poveternostným udalostiam, do veľkej miery závisí od toho, ako boli v minulosti postavené.

Niektoré novšie jadrové elektrárne majú preto špeciálne bunkre, sebestačné núdzové systémy. Tie by mali byť navrhnuté tak, aby odolali napríklad aj leteckým haváriám a samozrejme, aby mali relatívne vysokú úroveň robustnosti aj pri extrémnych poveternostných podmienkach. 

Mnohé staršie elektrárne takéto systémy nemajú a je otázne, ako veľmi ich môžu ovplyvniť extrémne prejavy počasia.

Aké nebezpečenstvo predstavuje extrémne počasie pre elektrárne?

Aj keď je jadrová elektráreň odstavená ako preventívne opatrenie, stále je pri prevádzke svojich systémov alebo chladiacich systémov závislá od externého napájania. Hoci existujú aj interné generátory núdzovej energie, tie sú k dispozícii len na obmedzený čas.

Strata externej elektrickej siete je preto vždy problémom. Okrem toho sa systémy spoliehajú aj na nepretržité chladenie a zdroj vody na toto chladenie. Tento vodný zdroj môže byť ovplyvnený aj počas extrémnych poveternostných udalostí.

Existuje tiež nebezpečenstvo extrémneho vetra a lietajúcich predmetov, akými sú napríklad stromy, ktoré môžu poškodiť zariadenie.

Veľmi záleží na tom, ako sú chránené potrebné zariadenia v areáli elektrárne. Ide o robustné bunkrové systémy, alebo sú zariadenia chránené slabo?

Ako by mali byť elektrárne najlepšie chránené?

Po udalostiach vo Fukušime sa prinajmenšom v Európe jasne hovorilo, že okrem tradičných udalostí, akými sú silné zemetrasenia a silné záplavy, sa budú brať do úvahy aj iné extrémne prejavy počasia.

Stanovil sa cieľ, že elektrárne by mali byť navrhnuté tak, aby odolali extrémnym udalostiam, ktoré sa môžu vyskytnúť maximálne raz za 10 000 rokov.

Je preto potrebné monitorovať, aká môže byť rýchlosť vetra, silný dážď a údery bleskov. Pri navrhovaní systémov by sa na to malo prihliadať.

Pre zvýšenú bezpečnosť je vždy potrebná redundancia jadrovej technológie, t. j. viacnásobná prítomnosť bezpečnostných zariadení.

Preto je dôležité aj to, aby čerpadlá a núdzový generátor neboli na rovnakom mieste a nemohli byť v kritickej situácii zasiahnuté súčasne. Takéto konštrukčné prvky sú veľmi dôležité.

Poučili sa prevádzkovatelia elektrární z Fukušimy?

Po udalostiach vo Fukušime boli prijaté opatrenia na zvýšenie bezpečnosti zariadení po celom svete. Ide napríklad o mobilné čerpadlá a núdzové generátory, čím sa značne zvýšila bezpečnosť systémov.

Stále však neexistuje dokonalá ochrana. Ani preventívne opatrenia často nie sú uspokojivé.

Úroveň bezpečnosti určujú národné dozorné orgány. Napríklad Nemecko sa rozhodlo, že riziko jadrovej energie je z dlhodobého hľadiska neprijateľné a do roku 2022 boli systémy vypnuté.

Ostatné krajiny v Európe si sami určujú požadovanú úroveň bezpečnosti.

Ako by sme mohli lepšie ochrániť tieto technológie?

Je dôležité vykonať dôkladnú analýzu nebezpečenstva, ktoré predstavuje extrémne počasie: Čo môže ovplyvniť systém? Aké riziká elektrárni hrozia? Aj zoči-voči klimatickým zmenám môžu vzniknúť nové javy alebo známe javy môžu mať výrazne väčší vplyv.

Takisto je dôležité, aby mali elektrárne masívne bunkrové chránené systémy.