Pred 64 rokmi sa do vesmíru dostal šimpanz Ham. Za nebezpečný let dostal pár kúskov ovocia
Vesmír už od pradávna fascinoval množstvo ľudí, ktorí sa snažili prelomiť jeho tajomstvá.
Vesmír už od pradávna fascinoval množstvo ľudí, ktorí sa snažili prelomiť jeho tajomstvá. Až počas 20. storočia však technický pokrok priniesol skutočnú nádej na jeho preskúmanie. Prvým kozmonautom ale dláždila cestu rada pokusných zvierat. Jedno takéto smutné výročie si pripomíname práve dnes.
Tomu, aby sa mohol človek pozrieť do vesmíru, predchádzali dlhé roky výskumov a pokusov. Na tie sa vo veľkej miere používali aj zvieratá.
Najskôr to boli octomilky, teda tzv. vínne mušky. Časom však prišli na rad aj väčšie zvieratá. Dnes si pripomíname 64 rokov od toho, čo sa do vesmíru dostal prvý ľudoop.
Stalo sa tak v utorok 31. januára v roku 1961. Išlo o šimpanza, ktorý dostal meno Ham.
Ham sa narodil v júli 1957 vo francúzskom Kamerune, teda vo voľnej prírode. V júli 1959 bol prevezený na leteckú základňu Holloman v Novom Mexiku, kde sa začal jeho výcvik.
Pôvodne bol známy ako „No. 65“ alebo „Chop Chop Chang“ a meno Ham dostal až po úspešnom návrate na Zem. Toto meno je akronymom pre Holloman Aerospace Medical Center, kde prebiehal jeho výcvik. Výcvik Hama trval 15 mesiacov a zahŕňal celkovo 219 hodín. Naučil sa reagovať na svetelné a zvukové signály stláčaním páčok. Za správnu reakciu bol odmenený banánovými peletami, zatiaľ čo za nesprávnu dostal mierny elektrický šok do chodidiel.
Priebeh misie
V spomínaný utorok 31. januára 1961 o 11:55 miestneho času odštartovala raketa Mercury-Redstone 2 z Cape Canaveral na Floride. Ham bol umiestnený v špeciálnej kapsule a pripútaný v tzv. "couch" (lôžku). Let trval približne 16,5 minúty.
Počas misie Ham dosiahol rýchlosť približne 9300 km/h a vystúpil do výšky asi 253 km nad Zemou. Zažil približne 6,5 minúty stavu bez tiaže a úspešne vykonal svoje úlohy, reagujúc na svetelné signály len o zlomok sekundy pomalšie ako na Zemi.
Misia však nebola bez komplikácií. Raketa letela vyššie a rýchlejšie, než sa plánovalo, čo spôsobilo, že Ham zažil preťaženie až 14,7 G pri návrate do atmosféry. Kapsula pristála 420 km od plánovaného miesta v Atlantickom oceáne.
Záchrana a následky
Záchranné tímy potrebovali tri hodiny na lokalizáciu Hama. Po vytiahnutí z kapsuly bol Ham unavený, dehydrovaný a mal malú odreninu na nose, ale inak bol v dobrom fyzickom stave.
Primatologička Jane Goodallová však neskôr poznamenala, že na záznamoch z Hamovej záchrany „nikdy nevidela taký strach na tvári šimpanza“.
Význam misie
Hamov let bol kľúčový pre americký vesmírny program. Dokázal, že primáty môžu prežiť let do vesmíru a vykonávať úlohy v stave bez tiaže.
Tento úspech priamo viedol k suborbitálnemu letu Alana Sheparda 5. mája 1961, čím sa stal prvým Američanom vo vesmíre. Ham sa stal celebritou a symbolom vesmírneho veku.
Po misii žil do roku 1983 v národných zoologických záhradách. Jeho pozostatky sú pochované v International Space Hall of Fame v Alamogordo v Novom Mexiku.
Hamova misia predstavovala významný krok v súťaži o dobývanie vesmíru medzi USA a Sovietskym zväzom, známej ako vesmírne preteky. Zároveň otvorila cestu k ďalším úspechom v oblasti ľudských vesmírnych letov. Tento odvážny šimpanz sa navždy zapísal do histórie ako prvý ľudoop, ktorý prekročil hranice našej planéty a vrátil sa späť, aby o tom „vypovedal“.
