Pred 100 rokmi zasiahla Slovensko najtragickejšia lavína. Pozor, na horách platí 3. stupeň lavínového nebezpečenstva

Ide o doteraz najtragickejšiu lavínu, ktorá zasiahla Slovensko. Tá zničila v lesníckej osade Rybô, ležiacej vo Veľkej Fatre všetko, čo jej stálo v ceste. Pod lavínou zomrelo 18 ľudí, z ktorých 15 boli detí. Dnes, 6. februára, uplynie od tejto tragédie 100 rokov.

Predovšetkým odlesnený svah a jeho veľký sklon, ale aj silné sneženie a vietor so silou víchrice spustili 6. februára 1924 obrovskú masu snehu. Lavína na juhovýchodných svahoch vrchu Krížna (1 574 m n. m.) sa uvoľnila okolo 8:30 h večer a 180-kilometrovou rýchlosťou sa rútila na nič netušiacich obyvateľov malej osady Rybô.

Najtragickejšia lavína

Lavína sa zastavila až v hornej časti osady, kde strhla a zasypala tri domy a ďalšie dva poškodila. Celkove zasypala 22 ľudí, z ktorých iba štyria prežili. Ostatných 18, z toho bolo 15 detí, našli pod množstvo snehu už, žiaľ, bez známok života. Čiernymi písmenami sa tak zapísala do dejín Slovenska ako najtragickejšia lavína v histórii.

Masa snehu v lavíne mala objem 600 000 ton a pri svojom páde prekonala približne 2 500 m s výškovým rozdielom 760 m. Lavína dosahovala dĺžku 3 až 4 kilometre a na niektorých miestach bola vysoká až 35 m.

Pohreb obetí sa mohol uskutočniť až 2 týždne po tragédii, lebo poslednú z obetí našli až po 10. dňoch hľadania. Na záchranných prácach sa zúčastnilo 250 ľudí.

„Mal som vtedy iba tri mesiace. Ako mi neskôr rozprávali otec a mama, ktorí tiež boli zasypaní snehom, keď spadla lavína, vyhodilo ma s kolískou z domu von a odnieslo asi 70 metrov ďaleko. Tam ma niekto neskôr vyhrabal lopatou," povedal pre TASR pri 90. výročí tejto tragédie Benjamín Strmeň.

Benjamín Strmeň bol najmladším, ktorého sa podarilo po približne štyroch hodinách spod nánosu lavíny zachrániť. Na kolísku, v ktorej spal, spadla totiž časť šindľovej strechy, čím vznikol priestor, kde bol vzduch a vďaka tomu sa druhýkrát narodil. Ďalšími, ktorí prežili pád lavíny, boli jeho rodičia a ich sused.

Zosuv lavín nebol výnimočný

Lavíny nad osadou Rybô neboli výnimočné. Totiž neodborné zaobchádzanie s lesmi, ktoré boli počas valašsko-baníckej kolonizácie zdevastované, vytvárali spolu s priemerným sklonom svahu 30 až 35 stupňov ideálne podmienky na zosuvy snehových más.

Podľa kroniky obce Staré hory zasiahla osadu Rybô v tej istej lokalite lavína aj 17. marca 1751. Vtedy zabila 10 ľudí, zničila 8 domov a zahynulo v nej 53 kusov dobytka. Obe uvedené lavíny spadli zo strmých a odlesnených svahov Krížnej.

Aby sa zabránilo takýmto tragédiám, tak v polovici 20. storočia nadviazali lesníci na aktivity priekopníka slovenského lesníctva Jozefa Dekreta-Matejovie a na svahoch Krížnej začali nad osadou Rybô vysádzať rôzne typy drevín s cieľom zabrániť zosuvom.

Tragédiu spred 100 rokov pripomína pamätný kríž a pamätná tabuľa, ktoré stoja na konci obce Staré Hory v časti Rybô.

Dnes je zvýšené lavínové nebezpečenstvo

Počas utorka platí pre Vysoké, Západné a západnú časť Nízkych Tatier dopoludnia pre najvyššie polohy (nad 1600 m n. m.) zvýšené lavínové nebezpečenstvo, t.j. 3. stupeň z 5-dielnej medzinárodnej stupnice, informuje portál laviny.sk.

Počasie posledných dní masívne zrážky a silný vietor spôsobili na mnohých miestach nestabilitu. Hlavnými lavínovými problémami sú nový sneh a vetrom previaty sneh na V, J, JV, a JZ orientáciách, a to aj na menších sklonoch.

V stredných a nižších častiach je hlavný lavínový problém mokrý sneh. Vývoj počasia dáva predpoklad, že problém mokrého snehu sa presunie aj do vyšších polôh.

Oťaženie vplyvom oteplenia, prípadne ďalšie dažďové zrážky aj v najvyšších polohách spôsobia premočenie snehového profilu do takej miery, že hrozia samovoľné lavíny a aj samovoľné základové lavíny. Popoludní platí preto zvýšené lavínové nebezpečenstvo aj pre stredné polohy, preto si na horách dávajte veľmi veľký pozor.