Balkán v posledných dňoch zasiahli ničivé povodne. Za rozsah skazy je zodpovedné nadmerné odlesňovanie, betónovanie a výstavba sídlisk v nevhodných oblastiach, povedal v nedeľnom rozhovore pre chorvátsku televíziu N1 profesor Nino Krvavica z Hydrotechnickej fakulty Univerzity v Rijeke.
Ničivé povodne zasiahli pred pár dňami Balkán a v Bosne ešte stále hľadajú nezvestných v troskách budov. Na obec sa zrútili balvany z kameňolomu a zasiahla ju aj povodňová vlna.
K rozsiahlym povodniam v tejto oblasti sa v nedeľu vyjadril aj profesor Nino Krvavica z Hydrotechnickej fakulty Univerzity v Rijeke, ktorý okrem iného spomenul aj odlesňovanie a výstavbu sídlisk.
„Nedávnu povodeň v Bosne a Hercegovine spôsobili zrážky, ktoré sa vyskytujú raz za tisíc rokov. Voda v takom množstve však mohla spôsobiť toľko škôd aj preto, že v regióne sa vo veľkom rúbajú lesy,“ povedal profesor Nino Krvavica z Hydrotechnickej fakulty Univerzity v Rijeke.
„Zalesnené plochy sú oblasti, ktoré zadržiavajú zrážky a na druhej strane spevňujú pôdu a tým znižujú výskyt pôdnej erózie. Je veľmi dôležité myslieť na lesy nielen ako na zdroj dreva, ale aj na zmiernenie následkov takéhoto množstva zrážok,“ poznamenal.
K nedávnej povodni v chorvátskej Podgore odborník povedal, že voda mala tiecť korytom rieky, ale nakoniec si vybrala ľahšiu cestu a to po vyasfaltovaných cestách. „Ak premeníme les na asfaltový povrch, v podstate štvornásobne znásobíme množstvo zrážok, ktoré z tohto územia odtečú preč," doplnil.
Pri povodni, ktorá v piatok zasiahla Bosnu a Hercegovinu, zahynulo podľa najnovších údajov 19 ľudí a po ďalších nezvestných ešte stále pátrajú.
Silné dažde viedli k vyliatiu riek aj v niekoľkých ďalších balkánskych krajinách. Voda zaplavila mestá Pogradec ležiace na juhovýchode Albánska, Tetovo v Macedónsku a Budvu ležiace na pobreží Jadranského mora v Čiernej Hore. Rieky sa rozvodnili aj vo viacerých mestách v Chorvátsku a v niektorých zostáva hladina stále vysoká.