Prečo sa počasie v Európe otepľuje najrýchlejšie na svete? Tu je odpoveď

Európa ako najrýchlejšie sa otepľujúci kontinent je vystavená rastúcim teplotám a úmrtiam v dôsledku horúčav, za čo môžu aj mestá. Vyplýva to zo správy Urban Insight spoločnosti Sweco, na ktorú upozornil denník The Brussels Times.

Viac ako 70 percent Európanov v súčasnosti žije v mestách. Očakáva sa, že do roku 2050 toto číslo stúpne na 84 percent. Teploty na kontinente rastú dvakrát rýchlejšie ako celosvetový priemer. Aj v Bruseli sa situácia považuje za kritickú.

Spoločnosť Sweco preskúmala plány 24 európskych miest v oblasti regulácie tepla a zistila významné nedostatky v ich klimatických plánoch.

Efekt mestského „tepelného ostrova“

Extrémne oteplenie predstavuje značné riziko pre verejné zdravie, energetickú infraštruktúru a ekonomickú produktivitu v mestských oblastiach.

Takzvaný efekt mestského „tepelného ostrova“ prispieva k rýchlejšiemu celkovému nárastu teplôt v Európe. Napríklad v Bruseli sú teploty až o osem stupňov Celzia vyššie ako v okolitých vidieckych oblastiach.

Očakáva sa, že počet dní so „stredným tepelným stresom“ (od 26 °C do 32 °C) v meste medzi rokmi 2020 a 2100 vzrastie o 150 percent, čiže každý rok pribudne deväť ďalších dní horúčav.

V severoeurópskych mestách ako Kodaň, Štokholm a Oslo sa podľa správy nárast vĺn horúčav medzi rokmi 2020 a 2100 odhaduje najmenej o 140 percent.

Správa upozornila aj na výrazné predĺženie trvania vĺn horúčav, ktoré predstavujú ohrozenie verejného zdravia, infraštruktúry a zdrojov. Počet dní s horúčavou v Bruseli, ktorých bolo v roku 2020 osemnásť, by sa do roku 2100 viac ako zdvojnásobil – na 40.

Európa sa otepľuje najrýchlejšie

Európsky región sa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) otepľuje najrýchlejšie zo všetkých šiestich svetových regiónov, pričom teploty tu rastú približne dvakrát rýchlejšie ako globálny priemer.

Medzi rokmi 2000 a 2019 tu v dôsledku horúčav každoročne zomrelo priemerne 176 040 ľudí, uviedol Hans Henri P. Kluge, regionálny riaditeľ WHO pre Európu.

Tri najteplejšie zaznamenané roky v európskom regióne WHO sa vyskytli od roku 2020 a od roku 2007 bolo zaznamenaných desať najteplejších rokov.

Horúčavy sú hlavnou príčinou úmrtí súvisiacich s klímou v európskom regióne. Teplotné extrémy zhoršujú chronické ochorenia, ako sú kardiovaskulárne, respiračné a cievne mozgové choroby, rovnako ako ochorenia spojené s cukrovkou. Negatívne ovplyvňujú aj duševné zdravie, a sú obzvlášť nebezpečné pre starších ľudí a tehotné ženy.

Kluge zdôrazňuje, že nepriaznivým zdravotným účinkom tepla možno z veľkej časti predchádzať správnymi postupmi v oblasti verejného zdravia. Dobrá príprava na horúce podmienky môže zachrániť mnoho životov teraz aj v budúcnosti.

Na to, že Európa je najrýchlejšie otepľujúcim sa kontinentom na svete, ktorej teploty stúpajú zhruba dvakrát rýchlejšie ako je svetový priemer, upozornili už skôr služba Európskej únie pre monitorovanie zmeny klímy patriacej pod program Copernicus (C3S) a Svetová meteorologická organizácia (WMO).

Ako predísť najhoršiemu?

Meteorologické agentúry v spoločnej správe o stave klímy napísali, že Európa má v súčasnosti príležitosť vytvoriť cielené stratégie na urýchlenie prechodu na čistú energiu v dôsledku klimatických zmien.

Kontinent vlani vygeneroval 43 percent elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Išlo o nárast o sedem percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2022. Už druhý rok v rade sa tak vytvorilo viac energie v Európe z obnoviteľných zdrojov ako z fosílnych palív.

Brusel vo svojom klimatickom pláne predstavil riešenia založené na zveľaďovaní prírodných podmienok, napríklad rozširovaní zelených plôch.

„Klimatické plány európskych miest sa musia viac zamerať na ochranu zraniteľných skupín zlepšením klimatizácie v predškolských zariadeniach, centrách asistovaného bývania a opatrovateľských domoch,“ uviedla Séverine Hermandová, expertka na plánovanie odolnosti voči klíme v spoločnosti Sweco.

EÚ na roky 2021 – 2027 vyčlenila rozpočet vo výške 680 miliárd eur na opatrenia súvisiace s klimatickými zmenami.

Tohtoročná správa sa sústredila na vplyv vysokých teplôt na zdravie ľudí, pričom poznamenala, že úmrtia súvisiace s horúčavou stúpli naprieč celou Európou – v minulom roku prišlo o život viac ako 150 ľudí priamo v súvislosti s búrkami, povodňami a lesnými požiarmi. Ekonomické škody spôsobené počasím a klímou v roku 2023 sa odhadujú na viac ako 13,4 miliardy eur.