Prečo došlo k zemetraseniu na východe Slovenska? Toto je príčina
Pondelok okrem prvého sneženia priniesol aj ďalšiu udalosť − zemetrasenie na východe Slovenska, ktoré bolo najsilnejšie za posledných 80 rokov.
Pondelok okrem prvého sneženia priniesol aj ďalšiu udalosť − zemetrasenie na východe Slovenska, ktoré bolo najsilnejšie za posledných 80 rokov. Tu je príčina, prečo k takémuto silnému zemetraseniu na Slovensku došlo.
Slovensko včera zasiahlo jedno z najsilnejších zemetrasení v novodobej histórii. Zemetrasenia takej intenzity v našom regióne nie sú bežné − zemetrasenie totiž dosiahlo silu 5,0 magnitúdy a spôsobilo aj škody menšieho rozsahu.
K zemetraseniu došlo presne o 20:23 h približne 18 km severozápadne od Humenného a 56 kilometrov severovýchodne od Košíc v hĺbke 10 km. Epicentrum sa nachádzalo neďaleko Giraltoviec, pri vodnej nádrži Domaša. Zemetrasenie bolo také silné, že ho bolo cítiť v okruhu až 200 km a jeho prejavy mohlo pociťovať viac ako 6 miliónov ľudí.
Zemetrasenia na Slovensku
Zemetrasenia z ohniskovej oblasti východného Slovenska nie sú zriedkavým fenoménom. Ako uvádza Ústav vied o zemi SAV, oblasť Vihorlatu a okolie Humenného, Michaloviec a Vranova nad Topľou patrí medzi seizmicky aktívne oblasti Slovenska.
Z hľadiska historických zemetrasení v tejto oblasti môžeme spomenúť tri zemetrasenia s epicentrálnou makroseizmickou intenzitou I0 = 7 podľa stupnice EMS-98 približne v oblasti Humenného a Vranova nad Topľou v rokoch 1778 – 1779. Najsilnejšie zemetrasenie v 20. storočí v oblasti Humenného, Strážskeho a Vranova nad Topľou bolo dňa 5. júna 1941 s epicentrálnou makroseizmickou intenzitou I0 = 7.
V druhej polovici 20. storočia máme dokumentované zemetrasenie pocítené dňa 22. marca 1978 v oblasti Humenného, Vranova nad Topľou a Michaloviec s epicentrálnou makroseizmickou intenzitou I0 = 5 podľa stupnice EMS-98, zemetrasenie pocítené dňa 19. júla 1978 s epicentrom pri Pustom Čemernom (okres Michalovce), ktoré malo epicentrálnu makroseizmickú intenzitu I0 = 5, a zemetrasenie dňa 22. septembra 1992 v oblasti Humenného, Michaloviec a Strážskeho s epicentrálnou makroseizmickou intenzitou I0 = 5, informuje SAV.
Príčina zemetrasení na východe
Podstatná väčšina zemetrasení je tektonického pôvodu a vieme ich vysvetliť teóriou litosferických dosiek. Tektonické zemetrasenie je jav, pri ktorom sa náhle uvoľní nahromadená energia medzi dvoma horninovými blokmi, pričom časť energie sa uvoľňuje v podobe seizmických vĺn.
Slovensko je krajina s miernou seizmickou aktivitou, kde sa ročne vyskytne približne 70 – 80 zemetrasení, pričom vo veľkej väčšine z nich ide o veľmi slabé javy zaznamenané len prístrojmi.
Východoslovenská panva obsahuje len kryštalické horniny, pravdepodobne vysoko metamorfované, bázického až ultrabázického zloženia, a okrem toho má aj vysoký geotermálny gradient vďaka stenčenej kôre.
Predpokladaná termoizobata pre teplotu rovnú alebo vyššiu ako 160 °C je v epicentre zemetrasenia v hĺbke 3,5 – 4 km, v hĺbke 10 km okolo 300 °C, v hĺbkach nad 15 km môžeme predpokladať teplotu okolo 500 – 550 °C. Pri takejto teplote sa kyslé kryštalické horniny správajú už plasticky, a preto krehká zlomová tektonika, ktorá je zvyčajne jedným zo základných predpokladov vzniku zemetrasenia, nie je veľmi pravdepodobná.
Bázické horniny sa však aj pri tejto teplote správajú ešte relatívne krehko a môžu byť v nich vyvinuté seizmoaktívne zlomy. Keď nahromadená energia teda prekročí medzu pevnosti – zväčša na styku – týchto horninových blokov, vtedy dôjde k spomenutému náhlemu uvoľneniu nahromadenej energie a jej šíreniu formou seizmických vĺn. Následne tieto seizmické vlny vyvolajú chvenie a trasenie zemského povrchu.
V prípade zemetrasení v podhorí Vihorlatu sa niekedy objavujú otázky, či zemetrasenia nemôžu súvisieť s obnovením vulkanickej činnosti pohoria. Táto súvislosť v súčasnosti neexistuje, sopečná činnosť v Slanských vrchoch, Vihorlatských vrchoch a Zemplínskych vrchoch bola ukončená už pred 8 až 7 miliónmi rokov, uvádzajú odborníci zo SAV.
