Pre mrazy kolabovala sieť. Pred 40 rokmi sme boli na hranici totálneho blackoutu
Pred štyridsiatimi rokmi, teda v januári aj februári roku 1985, došlo zatiaľ k poslednému kritickému stavu československej energetickej siete.
Pred štyridsiatimi rokmi, teda v januári aj februári roku 1985, došlo zatiaľ k poslednému kritickému stavu československej energetickej siete. Dodávky elektriny museli byť vtedy pre časť zákazníkov vrátane domácností riadene obmedzované. Hrozil totiž rozsiahly blackout.
Energetickú sústavu vtedy ohrozili prudké mrazy prekračujúce hranicu -25 °C, ktoré spôsobili problémy ako v distribučnej sieti tak predovšetkým v samotných elektrárňach. Silné mrazy viedli aj k extrémne vysokým požiadavkám na odber elektrickej energie domácností i podnikov vďaka prikurovaniu elektrinou.
„Aktuálne je menšie riziko takýchto mrazov, ale zase sú častejšie hrozby silného vetra a tak je potrebné naďalej investovať do energetickej bezpečnosti a držať distribučnú sústavu pripravenú zvládať aj mimoriadne udalosti,“ hovorí Ladislav Kříž, hovorca spoločnosti ČEZ.
Kritický stav v energetike
Kritický stav v energetike v dôsledku neobvykle silných mrazov vtedy nastal v druhom januárovom týždni (7. – 12. 1. 1985) a následne ešte v druhom februárovom týždni (11. – 13. 2. 1985). Byty a kancelárske priestory mali dimenzované vykurovanie s uvažovanou maximálnou vonkajšou teplotou do -12 °C. Upraviť vykurovacie systémy na nižšie vonkajšie teploty by bolo príliš nákladné.
Domácnosti si tak začali prikurovať elektrinou. Tieto spotrebiče predstavovali málo predvídateľnú a kontrolovateľnú záťaž. Mrazy boli navyše také silné, že sa topilo aj v priestoroch, ktoré to za normálnych podmienok nevyžadovali. Napríklad v skladoch potravín a v niektorých poľnohospodárskych objektoch.
Vtedajšie Československo dokázalo pokryť zaťaženie maximálne 12 000 MW. Nebezpečenstvo blackoutu sa ešte zvýšilo poruchami na uhoľných elektrárňach a problémami so zásobovaním uhlím. Prechod vlny silných mrazov spôsobil v niektorých hodinách výpadok až 2000 MW výkonu elektrární.
V Krušných horách padali stožiare
Predovšetkým v oblasti Krušných hôr mali v roku 1985 energetici plné ruky práce s námrazou. „V lokalite Krásny Les smerom na Adolfov nám pod ťarchou námrazy popadalo vedenie. Námraza vážila cca 18 až 20 kg na 1 meter vedenia, podobné problémy sme riešili aj na Medenci. Podľa vypínacích plánov sme museli vypínať jednotlivé úseky vedenia a rozvodne v mestách,“ spomína vtedajší prevádzkový pracovník Severočeskej energetiky Milan Fink.
Vtedy sa ukázalo, že československá energetika nie je schopná čeliť prudkému nárastu spotreby a problémom v elektrárňach pri extrémnych mrazoch. Po kritických mesiacoch roku 1985 preto nasledoval rozsiahly rad opatrení a nákladných investícií do energetického systému.
