Zajtra dôjde k nekontrolovateľnému zrúteniu satelitu z obežnej dráhy Zeme. Problémom je, že nikto nevie presne kam kovové úlomky dopadnú. Treba sa mať na pozore!
Satelit odsúdený na zánik dopadne na Zem už o pár hodín, no astronómovia nevedia, kde presne pristane. Vesmírna agentúra však pozorne sleduje satelit a nespúšťa ho z očí.
Podľa najnovších odhadov Európskej vesmírnej agentúry (ESA) k opätovnému vstupu do našej atmosféry dôjde v stredu okolo poludnia. Existuje však odchýlka chyby približne 15 hodín, čo je pomerne veľa.
Vedci potvrdili, že nevedia, kam pristane európsky satelit ERS-2 (European Remote Sensing 2). ESA však nestráca zo zreteľa pád orbiteru a podelila sa o svoje informácie s inými agentúrami, aby pomohla sledovať opätovný vstup ERS-2 do zemskej atmosféry.
„Keďže návrat kozmickej lode je prirodzený, bez možnosti vykonávať manévre, nie je možné presne vedieť, kde a kedy opäť vstúpi do atmosféry a začne horieť,“ uvádza sa vo vyhlásení agentúry ESA.
Presný čas návratu satelitu zostáva nejasný aj kvôli nepredvídateľnosti slnečnej aktivity, ktorá môže zmeniť hustotu zemskej atmosféry a spôsob, akým atmosféra ťahá satelit.
Satelit ERS-2 má odhadovanú hmotnosť 2 294 kilogramov po vyčerpaní paliva. Veľká časť satelitu však zhorí a na zem dopadne len malá časť úlomkov.
Vo výške približne 80 kilometrov nad zemským povrchom sa očakáva, že sa satelit rozpadne a väčšina úlomkov zhorí v atmosfére. Agentúra uviedla, že niektoré úlomky by sa mohli dostať na povrch planéty, ale nebudú obsahovať žiadne škodlivé látky a s najväčšou pravdepodobnosťou spadnú do oceánu.
Pravdepodobnosť, že sa jednotlivec každý rok zraní vesmírnym odpadom, je podľa agentúry menej ako 1 ku 100 miliardám, čo je asi 1,5 milióna krát nižšie ako riziko, že bude človek zabitý pri nehode doma.
ERS-2 vyštartovala 21. apríla 1995. V tom čase to bola najsofistikovanejšia kozmická loď na pozorovanie Zeme, akú kedy Európa vyvinula a vypustila. Spolu s takmer identickým ERS-1 zhromaždil množstvo cenných údajov o zemských povrchoch a oceánoch, a bol povolaný monitorovať prírodné katastrofy, ako sú silné záplavy alebo zemetrasenia v odľahlých častiach sveta.
V roku 2011 sa agentúra rozhodla ukončiť operácie satelitu a deorbitovať ho, namiesto toho, aby sa pridala k víru vesmírneho odpadu obiehajúceho okolo planéty.