Polárny vír nad Antarktídou nadobudol zvláštny tvar. Vyzerá ako arašid. Čo sa s ním deje?

Modely vytvorené Úradom pre globálne modelovanie a asimiláciu (GMAO) NASA ukazujú, že južný vír nad Antarktídou sa počas tohto zimného obdobia nezvyčajne predĺžil, oteplil a zoslabol. Rotujúca masa studeného vzduchu má zvyčajne kruhový tvar, ktorý pekne obopína kontinent, ale tento rok má tvar pretiahnutého arašidu a z hľadiska rýchlosti vetra má podstatne menšiu silu.

Je tam aj prekvapivo teplo. Teploty v stratosfére nad Antarktídou sa v júli zvyčajne pohybujú okolo -80 °C. V júli sa však teplota v strede stratosféry vyšplhala na +15 °C, čím bol zaznamenaný rekord. Potom sa teplota nakrátko ochladila a 5. augusta vystúpila na +17 °C.

„Júlový prípad bol najskorším oteplením stratosféry, aké bolo kedy pozorované v celom 44-ročnom zázname GMAO,“ uviedol vo vyhlásení Lawrence Coy, atmosférický vedec a expert na modelovanie z Goddardovho centra vesmírnych letov NASA.

Vedci sa obávajú, čo nezvyčajne teplý polárny vír spôsobí

Nestabilita nad Antarktídou je taká silná, že vedci vyjadrili obavy, že by sa polárny vír mohol zrútiť alebo dokonca zmeniť smer na protismerný. Naposledy sa to stalo v roku 2002 po vlne nezvyčajne horúceho počasia.

Podobne aj zvláštne dianie v stratosfére súvisí so širšou vlnou horúčav v Antarktíde. Koncom júla 2024 sa na najjužnejšom kontinente vyskytli teploty, ktoré boli v porovnaní s referenčným obdobím 1991 - 2020 o 10 až 12 °C vyššie ako priemer pre toto ročné obdobie. Krátkodobé nárasty horúčav nie sú ničím výnimočným, ale táto vlna horúčav bola znepokojivo dlhá a rozsiahla.

Hoci sa zdá, že existuje súvislosť medzi nezvyčajnými podmienkami na povrchu a tými v stratosfére, presná povaha tohto vzťahu je hlboko zložitá. Stále nie je úplne pochopená.

„Zmeny v teplotách na povrchu morí a morského ľadu môžu narušiť tieto rozsiahle poveternostné systémy v troposfére, ktoré sa šíria smerom nahor. Je však veľmi ťažké určiť, prečo sa tieto systémy vyvíjajú,“ vysvetlil Paul Newman, hlavný vedecký pracovník pre vedy o Zemi v Goddardovom centre pre vesmírne lety NASA v divízii vied o Zemi.

Možno viete aj to, že ozónová vrstva je zložkou zemskej stratosféry, ktorá pôsobí ako štít chrániaci život na Zemi tým, že absorbuje ultrafialové žiarenie. Zaujímavé je, že otepľovanie priťahuje ozónový plyn z iných častí stratosféry smerom k polárnej oblasti, čo znamená, že ozónová diera nad južnou pologuľou je v súčasnosti veľmi malá.

V skutočnosti ozónová diera v posledných rokoch prešla monumentálnou „obnovou“. Je tak na najlepšej ceste, aby sa o niekoľko desaťročí úplne zacelila.