Pod supervulkánom v USA sa trasie zem, no Američania sa erupcie neboja. Dôvod vás prekvapí
Pod kalifornským supervulkánom dochádza k častým a aj pomerne silným zemetraseniam.
Pod kalifornským supervulkánom dochádza k častým a aj pomerne silným zemetraseniam. Obyvatelia sa však výbuchu supervulkánu odteraz neobávajú. Prečo?
V kaldere obrovského spiaceho supervulkánu Long Valley vo východnom pohorí Sierra Nevada v Kalifornii sa objavujú pomerne pravidelné série otrasov, a to až od 80-tych rokov 20. storočia. Zem sa miestami mierne „nafukuje“ a stúpa rýchlosťou niekoľkých centimetrov ročne.
Vulkanológovia zistili, že pred 760 000 rokmi zrejme došlo v Long Valley ku gigantickej erupcii, pri ktorej sa do vzduchu dostalo 650 kubických kilometrov sopečného popola, čo mohlo dokonca pokryť celú oblasť Los Angeles vrstvou sedimentu hrubou až 1 kilometer.
Aké je vysvetlenie?
Vedci z Kalifornského technologického inštitútu Caltech však vysvetlili, prečo sa Američania nemusia báť erupcie tohto obávaného supervulkánu.
Vytvorili totiž zábery toho, čo sa deje pod povrchom kaldery Long Valley v hĺbke až 10 km, a to prostredníctvom merania seizmických vĺn generovaných zemetraseniami. Pozorovanie šírenia vĺn totiž ukázalo, že magmatická komora sopky bola pokrytá stvrdnutým obalom tuhnúcej magmy, čo znamená, že supervulkán sa pomaly ochladzuje.
„Zdá sa, že supervulkán sa nepripravuje na ďalšiu erupciu, ale proces ochladzovania môže uvoľniť dostatok plynov a kvapalín, ktoré spôsobia zemetrasenia a malé erupcie,“ vysvetlil Zhongwen Zhan, spoluautor štúdie.
Vedci tak dokázali, že sopka sa nielenže nepreberá, ale práve naopak − pomaly vyhasína. V dôsledku tohto procesu dochádza k zemetraseniam a menším otrasov v oblasti tohto supervulkánu.
Revolučné optické vlákno
Ako vedci vysvetľujú, ide o prvú štúdiu, ktorá umožnila nasnímať detailné snímky v takej hĺbke. Predchádzajúce snímky z miestnych tomografických prieskumov boli obmedzené len na hĺbku asi 5 km alebo mali nízke rozlíšenie. Vedci sa dokázali pozrieť hlbšie pomocou tohto revolučného optického vlákna, ktoré fungovalo ako dlhý citlivý seizmometer.
Výskumný tím plánuje použiť ešte dlhšie optické vlákno na zobrazenie hlbších oblastí zemskej kôry. Vedci by sa chceli pozrieť do hĺbky asi 15 až 20 kilometrov, kde sa ochladzuje „srdce“ sopky, teda jej magmatická komora, a zistiť tak ďalšie cenné informácie o tomto supervulkáne.
