Pod antarktickým ľadom sa ukrýva obrovská rieka. Môže ovplyvniť topenie ľadu

Odborníci tvrdia, že novoobjavená rieka a jej toky môžu výrazne ovplyvniť topenie ľadovca. V základoch tohto ľadovca sa nachádza aktívnejší prietok vody, a preto môže byť citlivejší na zmenu klímy a otepľovanie. Skúmaná oblasť zahŕňa ľad z východnej aj západnej ľadovej pokrývky v Antarktíde, pričom voda odteká do Weddellovho mora.

Martin Siegert, spoluautor štúdie, hovorí: „V oblasti, kde sa táto štúdia uskutočňovala, je dostatok ľadu na to, aby sa hladina mora celosvetovo zvýšila o 4,3 metra.“

Dva spôsoby prúdenia vody

Vedci už dlho vedia, že voda prúdi pod ľadovými kryhami. Môže sa to diať dvomi spôsobmi. Prvým je geotermálne teplo a trenie, ktoré môžu roztápať ľadovú pokrývku spod ľadovca.  Avšak zatiaľ hlboké trhliny nazývané moulins môžu odvádzať povrchovú topiacu sa vodu k jeho základni. Druhý spôsob sa zvykne vyskytovať oveľa častejšie v Arktíde a Grónsku, kde je väčšia sezónna variabilita hrúbky ľadu.

Z novej štúdie vyplýva, že v Antarktíde dochádza k topeniu na základni ľadovcov, aby sa tam mohli tvoriť rieky. Tieto kanály so sladkou vodou môžu urýchliť proces topenia ľadu. Nastáva to preto, lebo základňa ľadovca sa stáva menej stabilnou v mieste, kde sa stretáva s morom.

„V predchádzajúcich štúdiách sa skúmala interakcia medzi okrajmi ľadovcov a oceánskou vodou, aby sa určilo, ako vyzerá topenie,“ hovorí glaciológ Neil Ross. Výskumníci tvrdia, že ak sa rýchlosť topenia v Antarktíde bude naďalej zvyšovať a letá budú stále teplejšie, môže to mať významný vplyv na skryté rieky, ktoré už existujú. A ľadová pokrývka sa stane viac sezónnou, ako je to v prípade Grónska.

Všetky tieto faktory môžu viesť k tomu, že ďalšie topenie samo o sebe spôsobí to, že ľad sa bude ešte rýchlejšie topiť. Jedným zo spôsobov, ako by k tomu mohlo dôjsť, sú hlboké vodné toky. Tie spôsobujú rýchlejší pohyb ľadu po zemi, čím sa vytvára väčšie trenie a tým sa ešte viac topí ľad. 

Nové techniky a zistenia

Momentálne chce tím výskumníkov použiť techniky v iných častiach kontinentu. Chcú zistiť, o čom všetkom ešte nevedia. Je možné, že sa to prejaví na vzdialenosti približne 100 kilometrov od hlavných riek tečúcich pod ľadom.

Martin Siegert povedal, že keď pred niekoľkými desaťročiami prvýkrát objavili jazerá pod antarktickým ľadom, mysleli si, že sú od seba izolované. Myslí si, že toto zistenie je dôkazom o tom, že o tomto kontinente vieme toho len veľmi málo. Výskum bol uverejnený v časopise Nature Geoscience.