Po erupcii sopky sa ľudský mozog zmenil na sklo. Vedci majú vysvetlenie

V roku 79 nášho letopočtu vybuchla sopka Vezuv na talianskom polostrove. Na mestá pri jej úpätí najprv dopadol oblak horúceho prachu a potom stekalo obrovské množstvo sopečného materiálu.

V roku 2020 vedci, ktorí skúmali telá obetí z erupcií zničeného Herculanea, zistili, že lebka jednej z nich obsahuje kúsky sklenenej mozgovej hmoty.

Ako sa ľudské tkanivo mohlo zmeniť na organické sklo, zostalo nevysvetlené – až doteraz. Štúdia bola publikovaná koncom februára v časopise Scientific Reports.

Výskumný tím starostlivo analyzoval organické sklenené črepy nájdené v lebke a mieche obete. Malé úlomky naznačovali, že mozog musel byť rýchlo zahriaty na najmenej +510 °C a potom rovnako rýchlo ochladený.

Vystavenie takejto teplote pravdepodobne nastalo, keď na Herculaneum zostúpil oblak horúceho prachu. Následné pyroklastické prúdy dosiahli maximálnu teplotu +465 °C a potom začal proces ochladzovania hustého horninového materiálu.

„Proces premeny hmoty na sklo závisí od rýchleho ochladzovania, nie od zahrievania,“ povedal Guido Giordano, vulkanológ z univerzity Roma Tre v Ríme a hlavný autor štúdie. „Napríklad sopečné sklo vzniká, keď sa láva veľmi rýchlo ochladí, a to napríklad v mieste, kde vstupuje do vody,“ dodal.

Jediný takýto prípad

Prečo sa stal skleneným len mozog obete? Ako vedci vysvetlili, na to, aby došlo k vitrifikácii, čiže k zosklovateniu hmoty, musí hmota obsahovať tekutiny – kosti, ktoré neobsahujú takmer žiadnu vodu, sa preto nemôžu zmeniť na sklo.

Ostatné mäkké orgány pravdepodobne zničili vysoké teploty. Mozog, obklopený ochrannou lebkou, sa nevyparil, namiesto toho sa zmenil na organické sklo. Giordano vysvetlil, že niet pochýb o tom, že sklo je organického pôvodu.

Predchádzajúce štúdie vzoriek ukázali, že v mozgu jednotlivca sa zachovali zvyšky neurónov a proteínov. Ide o prvý a zatiaľ jediný známy prípad, kedy ľudské tkanivá prešli prirodzenou vitrifikáciou.