Český vedecký tím objavil v južnom Albánsku, v oblasti Vromoner pri hraniciach s Gréckom, najväčšie podzemné termálne jazero na svete. Dostalo meno podľa českej nadácie, ktorá expedíciu finančne podporila.
Ako informuje ČT24, už v roku 2021 českí vedci narazili na rozsiahly podzemný systém s termálnymi prameňmi. „Podľa vysokého stĺpca pary vychádzajúceho z vápencového masívu sa nám podarilo nájsť cez sto metrov hlbokú priepasť. Nazvali sme ju Atmos. Na dne sme objavili silný termálny prítok a rozľahlé jazero. Aby tento fenomenálny objav mohla česká veda prezentovať, bolo nutné vykonať vedecký výskum a presné merania,“ uviedol vedúci Expedície Neuron Atmos, Marek Audy.
Jazero Neuron, pomenované na počesť Nadácie Neuron, ktorá výskum finančne podporila čiastkou 988 tisíc korún, je svetovým unikátom. S dĺžkou 138,3 metra, šírkou 42 metrov a obvodom 345 metrov pojme 8335 kubických metrov termálnej minerálnej vody.
Tento úkaz prešiel dôkladným hydrogeologickým výskumom, ktorý potvrdil jeho výnimočnosť. Pre porovnanie: veľkosť jazerného dómu je trikrát väčšia ako hlavná sála Národného divadla v Prahe.
Podľa Audyho sú to veľmi atypické jaskyne, ktoré vznikajú vodou, ktorá prúdi z obrovských hĺbok. „Je to minerálna, termálna voda, ktorá je nasýtená sírovodíkom, sulfánom. Akonáhle sa pri styku so vzduchom, s atmosférickou vodou, okysličí, tak vniká kyselina sírová,“ opisuje ich Audy. Tá podľa neho naleptáva vápencové steny a mení ich na sadrovec.
„Takže tam vznikajú krásne sadrovcové kryštály alebo také sadrovcové šupinky a tie opadávajú zase späť do vody, ktorá vyviera do rieky Sarandaporo, ktorá je kúsoček od tých jaskýň. Akonáhle tie šupiny opadajú zo sadrovca, tak sa odkrýva zase čistá vápencová stena a ten proces sa opakuje,“ dopĺňa vedec.
Tento princíp vzniku jaskýň je podľa neho celkom raritný, podobne totiž vzniká len niekoľko promile jaskýň na celej planéte. „U nás (v Českej republike) takou jaskyňou je Hranická priepasť, kde však tú chemickú prácu nevykonáva sírovodík, ale kysličník uhličitý,“ zakončuje Audy.
V rámci expedície vedci použili najmodernejšie technológie, vrátane mobilného lidarového skenera, ktorý im umožnil podrobne zmapovať podzemné priestory. „Je to prístroj GeoSlam, prakticky najmodernejší prístroj na dokumentáciu jaskýň. Je to revolúcia v mapovaní jaskýň,“ doplnil Audy.
Precízne geodetické merania viedli k vzniku podrobnej mapy jaskyne Atmos, vrátane ďalších jaskýň Sulfur, Breška a Kobyla. Tie boli objavené už v roku 2021.