Nové zistenia o červenej planéte. Mars ovplyvňuje zemskú klímu aj oceánske prúdenie

Hoci je Mars od Zeme vzdialený asi 140 miliónov kilometrov, podľa štúdie vedcov z Austrálie a Francúzska ovplyvňuje hlboké oceánske vody našej planéty tým, že poháňa „obrovské víry“. K týmto záverom dospeli odborníci po rozbore vzoriek odobratých zo sedimentov.

Mars je najbližšia vonkajšia planéta k Zemi, t.j. taká, ktorej obežná dráha sa nachádza mimo obežnej dráhy Zeme. Jeho vzdialenosť od Zeme sa pohybuje medzi 56 a 400 miliónmi kilometrov. Zdalo by sa, že v porovnaní s vplyvom Mesiaca je gravitačný vplyv Červenej planéty malý. Štúdia vedcov z parížskej univerzity (Sorbonne) a univerzity v Sydney však ukazuje, že vplyv Marsu na Zem je veľký. Výsledky boli publikované v časopise „Nature Communications“.

Interakcia Zeme s Marsom

Geologické dôkazy staré viac ako 65 miliónov rokov, získané zo stoviek miest po celom svete, naznačujú, že hlboké oceánske prúdy opakovane prechádzali obdobiami väčšej alebo menšej intenzity. Stáva sa to každých 2,4 milióna rokov.

Autori štúdie sa domnievajú, že existenciu týchto cyklov možno vysvetliť iba jedným spôsobom: súvisia s cyklami interakcie Marsu a Zeme obiehajúcich okolo Slnka. Obe planéty sa navzájom gravitačne ovplyvňujú.

Pre našu planétu interakcia s Marsom znamená obdobia väčšej dostupnosti slnečnej energie, čo znamená teplejšie podnebie a tieto teplejšie obdobia korelujú so silnejšími oceánskymi prúdmi. Vytvárajú sa obrovské víry, ktoré sa môžu dostať na dno oceánu, čo spôsobuje eróziu morského dna a veľké nahromadenie sedimentov, ktoré pripomínajú snehové záveje.

Odborníci dokázali tieto silné víry zmapovať vďaka „trhlinám“ v analyzovaných jadrách sedimentov. V pokojných podmienkach tvoria hlbokomorské sedimenty súvislé vrstvy, ale silné oceánske prúdy tento proces narúšajú a zanechávajú viditeľnú stopu.

Ako autori ďalej zdôrazňujú, hoci 2,4 milióna rokov staré „marťanské“ prírodné klimatické cykly ovplyvňujú otepľovanie Zeme a morské prúdy, nesúvisia s rýchlym nárastom teploty, ktorý dnes svet zažíva, keďže ľudia naďalej spaľujú fosílne palivá a to spôsobuje oveľa vyšší nárast teploty.

Môže pomôcť spomaliť globálne otepľovanie

Napriek tomu, že ide o hypotézy, výsledky naznačujú, že tento cyklus môže pravidelne pomáhať udržiavať niektoré hlboké oceánske prúdy v prípade, že ich globálne otepľovanie spomalí.

„Vieme, že existujú najmenej dva samostatné mechanizmy, ktoré prispievajú k životaschopnosti hlbokomorského miešania vody v oceánoch," vysvetlil Müller. „Jeden z týchto mechanizmov je známy ako Atlantic Southern Circulation Overturning (AMOC)," dodáva Müller. Funguje ako oceánsky "dopravný pás", ktorý prináša teplú vodu z trópov na severnú pologuľu a ťahá teplo hlboko do oceánu.

Niektorí vedci predpovedajú, že AMOC by sa mohol v nasledujúcich desaťročiach spomaliť až zaniknúť, takže je možné, že proces vyvolaný hlbokými oceánskymi vírmi by mohol byť prospešný.

„Naše údaje z hlbín mora z posledných 65 miliónov rokov naznačujú, že teplejšie oceány majú silnejšiu hlbokú cirkuláciu," povedala Adriana Dutkiewiczová z University of Sydney, hlavná autorka štúdie. To by mohlo potenciálne zabrániť tomu, aby sa oceán dostal do stagnácie, aj keď AMOC spomalí alebo úplne zastaví.