Nová znepokojujúca štúdia: Superbaktérie budú od roku 2050 zabíjať vo veľkom

Superbaktérie, ktoré si vyvinuli rezistenciu voči antibiotikám, zabíjajú každoročne milióny ľudí a hrozí, že už onedlho by ich dopad mohol prevýšiť aj následky pandémie COVID-19. 

Choroby spôsobené suberbaktériami odolnými voči antibiotikám by v priebehu nasledujúcich 25 rokov mohli usmrtiť až 40 miliónov ľudí, uvádza sa v novej štúdii projektu Global Research on Antimicrobial Resistance (Gram), ktorý sledoval globálny vplyv superbaktérií. 

Keď už nepomôžu ani antibiotiká, je to veľký problém

Superbaktérie je označenie pre baktérie, u ktorých sa vyvinula antimikrobiálna rezistencia. Sú odolné voči antibiotikám a ostatným liekom, ktoré sa používajú na liečenie chorôb. Medzi rokmi 1990 až 2021 zomrelo v dôsledku nakazenia superbaktériami viac ako milión ľudí.

V štúdii zverejnenej v časopise Lancet sa uvádza, že počet úmrtí detí mladších ako päť rokov na superbaktérie za uplynulé tri desaťročia klesol o viac ako 50 percent vďaka lepším preventívnym opatreniam. Keď sa však už deti superbaktériami nakazia, ich liečba je mimoriadne náročná. Úmrtia ľudí starších ako 70 rokov sa však za rovnaké obdobie zvýšili o viac ako 80 percent.

Počet úmrtí na infekcie spôsobené stafylokokovou baktériou MRSA, ktorá sa stala odolnou voči viacerým antibiotikám, sa podľa štúdie v roku 2021 zdvojnásobil na 130 000 v porovnaní s predchádzajúcimi tromi desaťročiami. Výskumníci pomocou modelovania odhadli, že na základe súčasných trendov by sa počet priamych úmrtí na AMR zvýšil o 67 percent a do roku 2050 by dosiahol takmer dva milióny ročne.

Autor štúdie Mohsen Naghavi, z Washingtonskej univerzity v USA uviedol, že „antimikrobiálne lieky sú jedným zo základných kameňov modernej medicíny a rastúca rezistencia voči nim je veľmi znepokojivá.“

Hlavnou príčinou je nadmerné používanie antibiotík

Antimikrobiálna rezistencia je prirodzený jav, avšak nadmerné a nesprávne používanie antibiotík u ľudí a zvierat tento problém zhoršuje. Vedci preto varujú, že superbaktérie sú do budúcnosti veľkým rizikom pre verejné zdravie po celom svete.

„Táto štúdia je ďalšou pripomienkou toho, že rezistencia voči antibiotikám je hrozbou pre nás všetkých, a to nielen v budúcnosti, ale už teraz,“ tvrdí Colin Brown, zástupca riaditeľa Agentúry na ochranu zdravia vo Veľkej Británii.

„Všetci môžeme pomôcť tým, že budeme užívať antibiotiká len vtedy, keď nám to odporučil zdravotnícky pracovník. Zaobchádzajte s antibiotikami s úctou a v budúcnosti pomôžu nám všetkým,“ vyzval ľudí Brown.

Vysoká spotreba antibiotík totiž neovplyvňuje len zdravie jednotlivca, ale vplýva na celý ekosystém, keď sa dostávajú do čističiek vôd, riek a potokov.

Antibiotiká nikdy nevylievajte do kanalizácie!

„Veľmi malé čiastočky z antibiotík nie je ľudský organizmus schopný spotrebovať. Človek ich vylúči najčastejšie stolicou alebo močom. Takto sa dostávajú cez kanalizáciu do odpadových vôd. Čističky odpadových vôd (ČOV) ich nedokážu dostatočne odstrániť,“ uviedla Viera Peterková, dekanka Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. 

Odborníčka potvrdila, že aj nízke koncentrácie antibiotík sú schopné nepriaznivo vplývať na celý vodný ekosystém. „Viaceré štúdie a odborné články, dokázali prenos do vzoriek rýb, ale aj vodných rastlín a prostredníctvom potravinového reťazca aj na človeka,“ informuje Viera Peterková.

Aj nesprávna likvidácia antibiotík tiež prispieva k znečisteniu vodného ekosystému. Ak ľuďom zostanú antibiotiká, ktoré nedoužívali, často ich vylievajú do umývadla alebo toalety. V oboch prípadoch tieto lieky končia v ČOV, ktoré nie sú určené na odstraňovanie takýchto látok z odpadových vôd.

Nedoužívané antibiotiká, ale aj iné lieky, vždy odneste do lekárne!