Nie je blesk ako blesk. Viete ako sa delia a ktoré sú najnebezpečnejšie?

Skôr ako sa pozrieme na to, ako sa blesky delia, je potrebné uviesť, čo to vlastne blesk je. V prípade blesku ide o silný elektrostatický výboj doprevádzaný svetelným efektom.

Elektrina prechádzajúca kanálmi výboja rýchlo ohrieva okolitý vzduch. Ten sa zahreje až na 30 tisíc °C, pričom vplyvom expanzie dôjde k charakteristickému zvuku.

Delenie bleskov podľa vzniku

Blesky sa delia podľa viacerých hľadísk. Vychádza sa pri tom z ich vzniku, alebo aj výzoru.

Primárne sa blesky delia na vnútorné a blesky do zeme. V prvom prípade dochádza k výboju medzi jednotlivými oblakmi. Zo záporného centra oblaku vychádzajú záporné blesky a z pozitívneho centra blesky pozitívne.

Častejšie sa pri búrkach vyskytujú záporné blesky. Oveľa nebezpečnejšie sú však blesky pozitívne. Môžu byť totiž až desaťkrát silnejšie než blesky negatívne a ich trvanie môže byť až desaťkrát dlhšia. Aby toho nebolo málo, môžu udrieť aj niekoľko kilometrov od búrkového mraku.

Delenie bleskov podľa výzoru

Ako sme už spomínali, blesky sa delia aj podľa toho ako vyzerajú. V takom prípade rozlišujeme čiarový a rozvetvený blesk.

V prvom prípade ide o dlhý elektrický výboj, ku ktorému dochádza medzi mrakom a zemou, resp. medzi dvoma mrakmi. Má tvar jasne svietiacej čiary, ktorá je zalomená či kľukatá.

Jeho opakom je blesk rozvetvený. Jeho výboj sa preto rozpadá, čo býva dobre viditeľné. Len malé percento vetiev sa dotkne zeme. Väčšina z nich zanikne v atmosfére.

Vzácnejšie môžeme na oblohe spozorovať blesk perlový či stuhový. Keď hovoríme o perlovom blesku, nejde o samotný blesk. Je to skôr fáza, ktorá prebieha pri niektorých výbojoch. Po výboji sa pri tomto jave následne blesk roztriešti na menšie  „úlomky“, podobajúce sa na korálky alebo perly.

Stuhový blesk tvorí niekoľko za sebou nasledujúcich rovnobežných výbojov. Kanál blesku je veľmi široký, preto je tento blesk dobre viditeľný.

Aj keď lovci búrok ho nemajú veľmi radi, poznáme aj blesk plošný. Nevidíme pri ňom samotný kanál blesku, ale len osvetlený oblak. Takýto blesk vznikne vtedy, keď elektrický náboj medzi dvoma mrakmi nie je dostatočný na to, aby vznikol klasický čiarový blesk.

Na oblohe to môžeme pozorovať ako rozptýlený svetelný záblesk a výsledok vyzerá akoby mrak vzplanul, poprípade sa ostro ukáže jeho obrys.

Zabudnúť nemôžeme ani na škriatkov

Všetky vyššie spomenuté druhý bleskov sa vytvárajú buď priamo v búrkovom mraku, alebo pod ním. Existujú však aj tzv. nadoblačné blesky.

Tým sa hovorí napr. červený škriatok alebo červený prízrak. Objavujú sa nad búrkovými mrakmi, obvykle vo výškach 50 až 90 kilometrov nad povrchom zeme. K ich zachyteniu potrebujete citlivú vysokofrekvenčnú kameru.

Nabudúce, keď pôjdete „loviť“ búrku, tak budete s určitosťou o bleskoch vedieť aj niečo viac. A na záver už len pripomíname, že polohu búrok môžete sledovať aj LIVE, a to vďaka nášmu iRadaru.