Európska environmentálna agentúra (EEA) varovala, že iba približne tretina povrchových vôd v Európe je v dobrom stave. Voda na kontinente čelí mnohým výzvam vrátane znečistenia, degradácie ekosystémov, klimatických zmien a nadmerného využívania sladkovodných zdrojov.
EEA analyzovala viac ako 120 000 povrchových vodných plôch a 3,8 milióna štvorcových kilometrov podzemných vôd v 19 členských štátoch EÚ a Nórsku. Výsledky sú znepokojujúce, informuje Globe24.
Podľa správy agentúry dosiahlo iba 37 % európskych povrchových vôd „dobrého“ alebo „vysokého“ ekologického stavu, čo je ukazovateľ zdravia vodných ekosystémov.
Naopak, podzemné vody, ktoré sú zdrojom väčšiny pitnej vody, sú na tom lepšie a až 77 % z nich spĺňa kritériá dobrého stavu, no na druhej strane vedci varujú, že zásoby nie sú neobmedzené a voda nie je samozrejmosťou.
Znečistenie povrchových vôd v Európe spôsobujú predovšetkým chemické a toxické látky, ako sú mikroplasty a syntetické zlúčeniny PFAS, ktoré sa často využívajú v priemysle a spotrebiteľských výrobkoch. Znečistenie pochádza aj zo spaľovania uhlia, emisií z automobilov či poľnohospodárskeho priemyslu a skládok odpadu.
Agentúra tiež vyzvala členské štáty EÚ na zníženie používania pesticídov o 50 % do roku 2030, aby sa obmedzil ich negatívny vplyv na vodné ekosystémy.
Zmena klímy taktiež zhoršuje situáciu európskych vôd ešte viac. Extrémne suchá, záplavy a nadmerné využívanie sladkovodných zdrojov majú neblahý vplyv na európske jazerá, rieky, pobrežné a podzemné vody a ich stav sa postupne zhoršuje.
Uplynulý rok bol podľa meraní najteplejší v doterajšej histórii a nebola núdza o extrémne prejavy počasia. Ide o dôsledok globálneho tepľovania.
„Teplejšia atmosféra zadržuje viac vlhkosti, čo vedie k silnejším dažďom. Rýchlejšie vyparovanie a vysychanie pôdy, naopak, zhoršuje suchá,“ uviedla generálna tajomníčka WMO Celeste Saulová.
Podľa OSN teraz nemá prístup k dostatočnému množstvu pitnej vody 3,6 miliardy ľudí, a tento počet by mohol do roku 2050 vzrásť na 5 miliárd. Okrem toho počas uplynulých 3 rokov bolo viac ako 50 % svetových vodných nádrží neobvykle suchých.
Saulová okrem zníženia emisií skleníkových plynov tiež apelovala na celkové lepšie monitorovanie zdrojov pitnej vody.