Nezvládame to! Svet prekonal globálne otepľovanie o viac ako 1,5 °C

Správa WMO o stave globálnej klímy potvrdila, že rok 2024 bude pravdepodobne prvým kalendárnym rokom, ktorý bude o viac ako 1,5 °C teplejší ako v predindustriálnej ére, pričom globálna priemerná teplota pri povrchu zeme bude o 1,55 ± 0,13 °C vyššia ako priemer z rokov 1850 až 1905.

„Oteplenie o viac ako 1,5 °C v jednom roku síce neznamená, že dlhodobé teplotné ciele Parížskej dohody sú nedosiahnuteľné, ale je to varovný signál, že zvyšujeme riziká pre naše životy, ekonomiky a planétu,“ uviedla generálna tajomníčka WMO, Celeste Saulová.

Správa uvádza, že dlhodobé globálne oteplenie sa v súčasnosti na základe rôznych metód odhaduje na 1,34 až 1,41 °C v porovnaní s východiskovým stavom v rokoch 1850 až 1900. Súčasne ale správa upozorňuje aj na istú neistotu v štatistikách globálnych teplôt. Tieto neistoty WMO ďalej sleduje a analyzuje, aby mala konzistentné dáta, podľa ktorých sa dajú sledovať dlhodobé globálne zmeny. „Bez ohľadu na použitú metodiku má každý zlomok stupňa oteplenia význam a zvyšuje riziká a náklady pre spoločnosť,“ upozorňujú vedci.

Čo môže za zvýšenie teploty?

Rekordné globálne teploty zaznamenané v roku 2023 a prekonané potom o rok neskôr podľa tejto správy spôsobil hlavne pokračujúci nárast emisií skleníkových plynov, ale prispel aj prechod od ochladzujúcej fázy javu La Niña k otepľujúcemu El Niño. Podľa správy mohlo k nečakane neobvyklým teplotným skokom prispieť aj niekoľko ďalších faktorov. Patria k nim zmeny v slnečnom cykle, masívne sopečné erupcie a tiež pokles ochladzujúcich aerosólov.

Teploty sú ale len malou časťou oveľa väčšieho obrazu meniacej sa klímy Zeme. „Údaje za rok 2024 ukazujú, že naše oceány sa naďalej otepľovali a hladina morí naďalej stúpala. Zmrznuté časti zemského povrchu, známe ako kryosféra, sa roztápajú alarmujúcim tempom: ľadovce naďalej ustupujú a antarktický morský ľad dosiahol svojho druhého najmenšieho rozsahu," uviedla Celeste Saulová.

Ako príklady uviedla tropické cyklóny, záplavy, suchá a ďalšie hrozby, ktoré viedli v roku 2024 k najvyššiemu počtu nových vysídlení za posledných 16 rokov. Prispeli k zhoršeniu potravinovej krízy a spôsobili obrovské hospodárske straty. „V reakcii na to WMO a globálne spoločenstvo zintenzívňujú úsilie o posilnenie systémov včasného varovania a klimatických služieb, aby pomohli celej spoločnosti byť odolnejšie voči extrémnemu počasiu a klíme. Dosahujeme pokrok, ale musíme ísť ďalej a musíme postupovať rýchlejšie. Len polovica všetkých krajín na svete má zodpovedajúce systémy včasného varovania. To sa musí zmeniť,“ doplnila.

Zdôraznila, že investície do služieb v oblasti počasia, vody a klímy sú dôležitejšie ako inokedy, aby bolo možné čeliť výzvam a budovať bezpečnejšie a odolnejšie komunity. Správa popisuje celý rad kľúčových faktorov, ktoré sú dôležité pre ľudskú existenciu na planéte.

Alarmujúce skleníkové plyny

Koncentrácia oxidu uhličitého, metánu aj oxidu dusného v atmosfére je najvyššia za posledných 800 tisíc rokov. Koncentrácia oxidu uhličitého v roku 2023 (posledný rok, pre ktorý sú k dispozícii celosvetové ročné údaje) bola 420,0 častice na milión (ppm), čo je o 2,3 ppm viac ako v roku 2022 a 151 percent úrovne v roku 1750 – teda takzvanej predindustriálne úrovne. Hodnota 420 ppm znamená, že v atmosfére Zeme je 3,276 bilióna ton CO₂.

Údaje v reálnom čase z konkrétnych miest ukazujú, že koncentrácia týchto troch hlavných skleníkových plynov v roku 2024 naďalej rástli. Najväčší vplyv má pritom oxid uhličitý, ktorý zostáva v atmosfére po celé generácie a zadržiava teplo.

Globálna priemerná teplota

Okrem toho, že rok 2024 bol rekordný, aj každý jednotlivý rok z posledných desiatich rokov (teda 2015 – 2024) bol samostatne jedným z desiatich najteplejších rokov v histórii merania. K rekordnej teplote v roku 2024 prispel silný jav El Niño, ktorý vyvrcholil na začiatku roka. V každom mesiaci od júna 2023 do decembra 2024 prekonali priemerné mesačné globálne teploty všetky mesačné rekordy pred rokom 2023.

Hlavným faktorom ale boli podľa WMO rekordné hodnoty skleníkových plynov. El Niño mal skôr dopĺňajú úlohu, ktorá zdôraznila rýchlosť a intenzitu zmien.

Rekordne teplé oceány

Približne 90 percent energie zachytenej skleníkovými plynmi v zemskom systéme sa ukladá do svetových oceánov. V roku 2024 dosiahol obsah tepla v oceánoch najvyššiu úroveň za 65 rokov pozorovania. V každom z posledných ôsmich rokov bol zaznamenaný nový rekord.

Rýchlosť otepľovania oceánov za posledné dve desaťročia, teda v rokoch 2005 až 2024, je viac ako dvojnásobná oproti obdobiam 1960 až 2005. Zmeny v teplotách oceánov môžu mať vplyv aj na prúdy, ktoré prenášajú teplo a živiny – napríklad na Golfský prúd.

„Otepľovanie oceánov vedie k poškodzovaniu morských ekosystémov, strate biodiverzity a zníženiu schopnosti oceánov ďalej viazať uhlík. Podporuje tropické búrky a prispieva k zvyšovaniu hladiny morí. Klimatické prognózy ukazujú, že otepľovanie oceánov bude pokračovať prinajmenšom do konca 21. storočia, a to aj podľa nízkouhlíkových scenárov,“ uvádza sa v zhrnutí WMO.

Okysľovanie oceánov

Pokračuje aj okysľovanie povrchu oceánov, o čom svedčí neustály pokles priemerného globálneho pH povrchu oceánov. K najintenzívnejšiemu regionálnemu poklesu dochádza v Indickom oceáne, Južnom oceáne, východnej časti rovníkového Tichého oceánu, severnej časti tropického Tichého oceánu a v niektorých častiach Atlantického oceánu.

Vplyvy okysľovania oceánov sú už roky dobre známe: týkajú sa najmä biodiverzity, čo má zase vplyv na produkciu potravín z „akvakultúry“, t. j. priemyselného rybolovu rýb a mäkkýšov. Kyslé prostredie poškodzuje aj koralové útesy.

Predpokladá sa, že okyslenie oceánov sa bude v 21. storočí naďalej zvyšovať v závislosti od budúcich emisií. Podľa WMO sú zmeny kyslosti hlbokých oceánov nezvratné v časovom horizonte od jedného storočia do jedného tisícročia.

Stúpajúca hladina oceánov

V roku 2024 bola celosvetová priemerná hladina mora najvyššia od začiatku satelitných záznamov v roku 1993 a tempo rastu v rokoch 2015 až 2024 bolo dvojnásobné v porovnaní s obdobím 1993 až 2002. Zvýšila sa z 2,1 milimetra za rok na 4,7 milimetra za rok. Zvyšovanie hladiny mora má kaskádovité škodlivé vplyvy na pobrežné ekosystémy a infraštruktúru, pričom ďalšie vplyvy majú záplavy a kontaminácia podzemných vôd slanou vodou.

Správa tiež podrobne varuje pred zmenšovaním rozsahu morského ľadu, ústupom ľadovcov na kontinentoch a ďalšími klimatickými javmi.

Všetky tieto hrozby a ich rastúca pravdepodobnosť majú podľa WMO vplyv na konkrétne ľudské životy. A ich následky okrem obrovských prírodných katastrof, ako sú hurikány, záplavy alebo vlny horúčav, zahŕňajú aj neúrodu, ktorá spôsobuje hladomory a migráciu po celej planéte.