Prelom októbra a novembra si už tradične Slováci spájajú s návštevou cintorínov. Hroby zosnulých sú väčšinou krásne vysvietené a vyzdobené dekoráciami od výmyslu sveta.
V mnohých prípadoch to však príbuzní zosnulých preháňajú a cintoríny sa preto doslova topia v haldách odpadu. Poukazujú na to najmä ekoaktivisti, ale aj kňazi v kostoloch.
Ešte pred rokom na problém s odpadom na cintorínoch poukázal aj bývalý moderátor Michal Sabo. „Triedili sme odpad na cintoríne vo Vrakuni. Vysypali sme veľkokapacitný smetiak a analýzou zistili, že takmer 87 % odpadu sa dalo vytriediť, keby na to boli vytvorené podmienky,“ napísal.
„Vyše polovica bol bio rozložiteľný odpad, ktorý mohol skončiť v kompostéri a hnojivo z neho mohlo byť opäť použité,“ pokračuje vo svojom príspevku.
Je jasné, že väčšina z nás chce dopriať svojim najbližším len to najlepšie, a to aj keď sú po smrti. Treba si však uvedomiť, aký to má všetko zmysel, a taktiež vnímať dopad na životné prostredie.
Cestou by mohlo byť napríklad dohodnúť sa v rodine, kto čo donesie či spraví. Niekto môže priniesť sviečku, niekto veniec, niekto môže prísť a pred sviatkami očistiť hrob.
Najlepšie je však siahnuť po ekologických riešeniach ako napríklad vyrobiť si jednoduchý veniec pri jesennej prechádzke v prírode či vybrať si sviečku z včelieho vosku a vložiť ju do skleneného kahanca, ktorý časom len umyjeme. Riešení je teda viac než dosť.
V tomto čase už viacerí kňazi apelujú na veriacich, aby to s umelou výzdobou na hroboch nepreháňali. Cirkev prízvukuje, že okrem chránenia životného prostredia treba vnímať aj podstatu týchto dní, ktorá nespočíva v nosení množstva sviečok a umelých vencov na hroby blízkych.
Pri návšteve cintorína preto majme na mysli, že našich blízkych zosnulých zrejme skôr poteší modlitba či tichá spomienka na nich, než kopa umelých vecí na ich hrobe.