Naša Zem sa nenávratne mení a vysychá, varujú vedci. Suchých oblastí po celom svete pribúda rýchlym tempom, pričom tieto suché miesta teraz tvoria už skoro polovicu povrchu Zeme s výnimkou Antarktídy.
Správa vedcov pod záštitou OSN varuje, že suché oblasti teraz tvoria 40 % povrchu Zeme s výnimkou Antarktídy, uviedol server The Guardian.
Tento alarmujúci trend sa odráža v trvalej premene rozsiahlych oblastí, v ktorých sa mení klíma z vlhkej na suchú. Výsledkom je dramatický pokles poľnohospodárskej produktivity a ohrozenie miliónov ľudí po celom svete.
Počas posledných 30 rokov trpelo suchšími podmienkami tri štvrtiny zemskej súše, pričom vedci varujú, že tento trend je nezvratný. Podľa Ibrahima Thiawa, výkonného tajomníka Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD), suchá klíma nezmizne, ako to býva pri období sucha. Namiesto toho dochádza k permanentnej zmene, ktorá má devastujúce dopady na poľnohospodárstvo a ľudské komunity.
Afrika je jedným z najviac postihnutých kontinentov. Medzi rokmi 1990 a 2015 stratila približne 12 % svojho HDP kvôli rastúcej aridite, a podľa prognóz by straty mohli vzrásť na 16 % počas nasledujúcich piatich rokov. Aj Ázia čelí podobným problémom s očakávaným poklesom HDP o 7 %.
Suché oblasti sú definované tým, že až 90 % zrážok sa vyparuje, čo ponecháva len 10 % dostupných vodných zdrojov pre vegetáciu. Štúdia predpovedá, že do polovice storočia až dve tretiny svetovej pôdy stratia schopnosť zadržiavať vodu, čo je alarmujúce.
Klimatická kríza v dôsledku ľudskej činnosti je jedným z hlavných faktorov prispievajúcich k dezertifikácii. K tomu sa pridávajú zlé poľnohospodárske praktiky, nadmerné čerpanie vody, erózia pôdy a celkové ničenie prírody.
Navyše strata zdravej pôdy ohrozuje nielen biodiverzitu, ale aj schopnosť krajiny zadržiavať uhlík, čo prispieva k častejším suchom, povodniam a lesným požiarom.
Odborníci zdôrazňujú, že riešenia existujú, ale je potrebné politické odhodlanie. Mark Maslin, profesor vied o Zemi na University College London, upozorňuje, že globálne spoločenstvo musí znížiť emisie skleníkových plynov, spomaliť dezertifikáciu a adaptovať sa na meniacu sa klímu.
Medzi kľúčové opatrenia patrí udržateľné poľnohospodárstvo, lepšie hospodárenie s vodou, zalesňovanie a obnova ekosystémov. Do tohto boja je potrebné zapojiť politiku, čo nie je ľahká úloha...