Najhoršie vlakové nešťastie v histórii: Vagóny zmietla obrovská vlna, zomrelo 1700 ľudí

V týchto dňoch si svet pripomína dvadsaťročné výročie jednej z najtragickejších železničných katastrof v dejinách ľudstva. Bol sviatočný víkend a Mesiac sa nachádzal v splne. Ľudia po celej Srí Lanke sa chystali za príbuznými a budhisti za modlitbami.

V rannom vlaku zvanom Kráľovná mora, ktorý okolo siedmej hodiny vyrazil z Colomba do Galle, sa tiesnilo okolo 1700 cestujúcich. Niektorí dokonca viseli na okrajoch vagónov. Väčšina cestujúcich však túto jazdu neprežila. O niekoľko hodín neskôr sa cez vlak prehnala obrovská morská vlna, ktorá zaliala súpravu vodou a odhodila ju o stovky metrov ďalej.

Na tropickom a turistami obľúbenom Cejlone príroda zapríčinila najtragickejšiu železničnú katastrofu v dejinách ľudstva. Veľká časť trate vedie po západnom pobreží ostrova a miestami ju od mora delia len stovky metrov. V rannom vlaku sa 26. decembra 2004 tiesnilo množstvo ľudí. Podľa odhadov polície bolo predaných 1500 cestovných lístkov a zhruba 200 ľudí išlo bez kúpeného lístka.

Počas horúceho dňa tak sedeli v prepchaných vagónoch alebo sa dokonca nachádzali zvonku vozov. Dve hodiny po odchode z Colomba vlak zastavil v dedine Peraliya kvôli vyhlásenému poplachu.

Nešťastie prežilo len zopár ľudí

Obyvatelia dediny sa vydali k vlaku v domnení, že cestujúcich ochránia pred veľkou vodou. Sprievodca vlaku Wanigaratne Karunatilleke videl, ako sa ľudia šplhajú na jednotlivé vagóny. Prvá vlna prišla zhruba okolo pol desiatej a zaliala niektoré vagóny vodou. Karunatilleke pri tragédii pomohol dvom malým deťom, ktoré videl plávať vo vode k vlaku. Vyhrnul si nohavice a pomohol im vyliezť na vlak.

Lenže za niekoľko minút sa prihnala oveľa väčšia a mohutnejšia druhá vlna. Zmietala všetko, čo jej stálo v ceste. Vytrhávala stromy, devastovala stojace domy a vlak premenila na tony železného šrotu. Podľa odhadov vlna dosiahla až do výšky 9 metrov.

„Nastúpil som do kupé druhej triedy a zavrel okná. Vagón sa následne oddelil od vlaku a začal plávať ako loď, kým sa nezastavil,“ popísal sprievodca Karunatilleke, ktorý si aj desať rokov od nehody, v roku 2014, vyčítal, že neurobil viac. „Mali sme asi 15 minút na presun cestujúcich do bezpečia. Mohol som to urobiť. Mali sme čas, ale nie znalosti,“ dodal v rozhovore pre AFP k príležitosti desiatich rokov od tragédie.

„Vrátil som sa a videl som, že vlak zboril môj dom. Všade naokolo som videl mŕtve telá a všetko bolo zaplavené,“ uviedol pre agentúru AP Lionel Veerartna, ako vyzeralo miesto tragédie.

Sprievodca Kráľovnej mora Wanigaratne Karunatilleke bol jedným z mála preživších tejto tragédie. Len niekoľko ľudí vyviazlo živých, medzi 10 a 20, uvádzali zasahujúci lekári po nešťastí pre britský denník The Guardian. V dedine Peraliya zahynulo deväťdesiat percent jej obyvateľov.

„Nepovažujú ma za hrdinu, aspoň dúfam, že nie. Ale mnohí si ma vážia za to, že som bol sprievodcom cunami vlaku,“ vyhlásil muž, ktorý na trase z Colomba do Galle pracoval od roku 1985.

Vlak aj sprievodca sa vrátil na koľaje

Karunatilleke neprestal pracovať ani po tragédii. V ďalších rokoch sa k svojej práci vrátil a pokračoval v označovaní a kontrole cestovných lístkov. Tragickú udalosť v Peraliye tak mal pravidelne na očiach. „Zakaždým, keď prechádzam okolo, spomeniem si, čo sa stalo,“ spomínal.

Štyri roky po masívnom cunami sa podarilo znovu uviesť do prevádzky samotnú lokomotívu a dva poškodené vagóny. Náter vlaku nesie symbol vlny a každý rok sa lokomotíva vydáva na jazdu, aby pripomenula 1700 obetí jedného z najväčších železničných nešťastí na svete.