Najhorší rok v histórii ľudstva: Snežilo aj v lete, záhadný prach zahalil slnko na dva roky

Keby ste sa opýtali historika Michaela McCormicka, ktorý rok bol najhorší v histórii ľudstva, nepovedal by 1349, kedy čierna smrť vyhladila polovicu Európy, ani 1918, kedy chrípka zabila 50 až 100 miliónov ľudí.

Bol by to rok 536. „Bol to začiatok jedného z najhorších období civilizácie, ak nie aj najhorší rok,“ hovorí McCormick, historik a archeológ z Harvardovej univerzity.

Záhadná hmla ponorila Európu, Blízky východ a časti Ázie do tmy, vo dne aj v noci na 18 mesiacov. „Lebo slnko počas celého roka vydávalo svetlo bez jasu ako mesiac,“ napísal byzantský historik Prokopios.

Teploty v lete roku 536 klesli o 1,5 °C až 2,5 °C, čím sa začalo najchladnejšie desaťročie za posledných 2300 rokov. To leto v Číne napadol sneh, poľnohospodárom sa nedarilo, ľudia hladovali, a o niekoľko rokov na to rímsky prístav v ​​Egypte zasiahol bubonický mor.

Vedci už vedia, čo bolo príčinou tejto stredovekej apokalypsy.

Vinníkom bola sopečná erupcia

Historici už dlho vedia, že polovica šiesteho storočia bola temnou dobou dokonca aj v takých časoch, akým bol temný stredovek, ale zdroj záhadných oblakov bol dlho hádankou. 

Teraz ultrapresná analýza švajčiarskeho ľadovca, ktorú vykonal tím vedený McCormickom a glaciológom Paulom Mayewskim z Inštitútu zmeny klímy na Univerzite v Maine (UM) v Orono, odhalila vinníka. 

Bola ním kataklizmická sopečná erupcia na Islande, ktorá vychrlila popol cez severnú pologuľu začiatkom roku 536. Nasledovali ďalšie dve masívne erupcie v rokoch 540 a 547.

Počasie sa v šiestom storočí zbláznilo

Odkedy štúdie letokruhov v 90. rokoch naznačili, že letá okolo roku 540 boli nezvyčajne chladné, vedci pátrali po príčine. Pred tromi rokmi však priniesli ľadovce z Grónska a Antarktídy odpoveď. 

Pri analýze ľadu z Grónska a Antarktídy sa našli anomálne ložiská síranov z rokov 532 až 536, ktoré dokazujú prítomnosť veľkej pokrývky kyslého prachu v atmosfére.

Porovnaním chemických stôp z týchto vzoriek ľadovcov s letokruhmi zistil tím pod vedením Michaela Sigla z univerzity v Berne, že takmer každému neobvykle chladnému letu za posledných 2500 rokov predchádzala sopečná erupcia. 

Takáto masívna erupcia sa objavila aj koncom roka 535 alebo začiatkom roka 536. Ďalšia nasledovala v roku 540. Siglov tím dospel k záveru, že dvojitý úder vysvetľuje dlhotrvajúcu tmu a chlad.

Keď sopka vybuchne, vyvrhne síru, bizmut a ďalšie látky vysoko do atmosféry, kde vytvoria aerosólový závoj, ktorý odráža slnečné svetlo späť do vesmíru a ochladzuje planétu.

Vedci teraz na základe vzoriek z grónskych a alpských ľadovcov diskutujú o tom, či k erupcii došlo v severnej Amerike, alebo na Islande.

Prúdením vzduchu v roku 536 postupoval erupčný oblak juhovýchodne cez Európu až do Ázie, kde vrhal chladný tieň a spôsobil dlhodobú zmenu počasia. Tá zapríčinila nezvyčajne chladné letá, sucho, nedostatok úrody a masívny hladomor.