Nad strednú Európu mieri oblak zo sopky Cumbre Vieja. Hrozia Slovensku kyslé dažde?

K erupcii sopky Cumbre Vieja došlo ešte počas nedele, 19. septembra 2021. Erupcia bola výrazná a sprevádzaná lávovými prúdmi, ktoré spôsobili veľké škody.

Sopka stále spôsobuje problémy

Sopka vybuchla po 50-tich rokoch neaktívnosti a na ostrove Palma museli vyhlásiť aj núdzový stav. V piatok museli úrady kvôli pokračujúcej sopečnej činnosti evakuovať ďalšie mestá a zrušené boli aj niektoré lety.

Podľa agentúry AFP bolo v piatok zrušených všetkých 7 plánovaných letov. Úrady nariadili evakuáciu Tajuya, Tacande de Abajo a časti mesta Tacande de Arriba. V sobotu ráno letisko na ostrove La Palma uzavreli.

Aj vďaka rýchlej reakcii úradov a včasné varovania, nezaznamenali na ostrove ešte žiadne obete na životoch.

Okrem lávy zo sopky unikajú aj nebezpečné plyny. Okrem neškodnej vodnej pary sú to napríklad oxid uhličitý, oxid siričitý či sirovodík, dusík, argón, hélium, neón metán, oxid uhoľnatý a vodík. Najviac zo sopečných plynov tvorí vodná para (asi 60%), oxid uhličitý tvorí asi 10 až 40% týchto emisií.

Aj pri výbuchu sopky na Kanárskych ostrovov sa do ovzdušia dostali sopečné plyny. Oblak SO₂ (oxid siričitý) sa bude v priebehu víkendu presúvať cez Pyrenejský polostrov ďalej nad Francúzsko a strednú Európu.

Európe hrozia kyslé dažde

Už v piatok varovali francúzski meteorológovia, že v oblasti Pyrenejského polostrova a vo Francúzsku sa môžu objaviť kyslé dažde.

Kyslý dážď vzniká, keď v atmosfére reagujú molekuly oxidu dusičitého (NO₂), oxidu siričitého (SO₂) a oxidu sírového (SO₂) s molekulami vody.

Chemickými reakciami z nich vznikajú kyseliny, ktoré spolu so zrážkami padajú k povrchu.

Kyslé dažde nie sú pre človeka priamo nebezpečné. Kontakt s pokožkou nespôsobuje žiadnu nebezpečnú reakciu.

Problémom je ale sekundárny efekt. Dážď so sebou nesie častice síranu a dusičnanu, ktoré sú následne rozfúkané vetrom. Tieto častice sú nebezpečné a po vdychu môžu spôsobovať respiračné problémy.

Oblak sa dostane aj nad Slovensko

Oblak obsahujúci sopečné plyny, sa dostane aj nad územie Slovenska. Doraziť by mal z nedele na pondelok. 

Koncentrácia plynov by ale nemala byť taká vysoká. Nebezpečné plyny sa postupne rozplývajú a nad strednú Európu dorazia len v nízkych koncentráciách.

Aj na Slovensku sa môže z nedele na pondelok vyskytnúť slabý dážď. Tento dážď môže byť kyslejší ako zvyčajne, no len veľmi slabo. Nebezpečný pre človeka ani pre prírodu ale nebude.

Ľudská činnosť produkuje omnoho viac skleníkových plynov

Erupcie sopiek sú známe tým, že do ovzdušia vypúšťajú obrovské množstvo skleníkových plynov.

Podľa viacerých štúdii unikne pri sopečných erupciách do ovzdušia najviac 540 Tg (teragramu, 1 Tg = 1 000 000 ton) CO₂ ročne. Napríklad pri erupcii sopky Eyjafjallajökull uniklo do ovzdušia asi 5,1 Tg CO₂. 

Pre porovnanie, človekom zapríčinené spaľovanie fosílnych palív a výroba cementu ročne vyprodukujú asi 36 300 Tg ročne, čo je 67-násobne viac.