Nad Slovenskom sa môžu objaviť vzácne perleťové oblaky. Ako ich pozorovať a kedy?

Začiatok marca prináša priaznivé podmienky pre vznik polárnych stratosférických oblakov, známych aj ako perleťové oblaky. 

Tieto zriedkavé oblaky sa vyskytujú vo výškach od 15 do 25 kilometrov v dolnej stratosfére a pozostávajú z kryštálikov ľadu alebo prechladenej vody zmiešanej s kyselinou dusičnou a sírovou.

Ich charakteristická dúhová žiara, nazývaná irizácia, je spôsobená rozptylom svetla na malých časticiach v oblakoch. 

Tieto oblaky obsahujú zmesi kyselín, ktoré majú tendenciu vytvárať podmienky vedúce k rozkladu ozónu, čo môže spôsobiť dočasné zväčšenie ozónovej diery. 

Oblaky, ktoré nie sú zložené zo zmesi vody a kyselín, tento jav nespôsobujú.

Polárne stratosférické mraky sa nad Slovenskom, ale aj susedným Poľskom, môžu objaviť s najväčšou pravdepodobnosťou začiatkom marca. Za tento jav bude zodpovedný polárny vír, ktorý pokryje strednú Európu.

Priaznivé podmienky na ich vznik môžu podľa aktuálnych predpovedí pretrvávať až do polovice mesiaca, teda do zvýšenia teploty v stratosfére, uvádza portál tvn24.pl. 

Polárne stratosférické oblaky sa najčastejšie pozorujú za súmraku, keď je slnko jeden až šesť stupňov pod obzorom. Najľahšie sa dajú pozorovať, keď v troposfére, najnižšej vrstve zemskej atmosféry, panujú jasné podmienky.

Tento jav je najčastejšie pozorovaný v polárnych oblastiach. U nás sa polárne stratosférické oblaky objavujú pomerne zriedkavo, no na severnej pologuli boli pozorované aj južnejšie, napríklad v Taliansku a Švajčiarsku.

Mraky a ozónová diera

Piotr Szuster, špecialista v Centre meteorologického modelovania v IMWM-PIB vysvetlil, že tieto typy oblakov nemajú výrazný vplyv na dlhodobý rast ozónovej diery. Ich výskyt je však spojený so zrýchlením procesu jeho vyčerpania.

Podporujú chemické reakcie, ktoré „uvoľňujú“ chlór z freónu a iných plynov, ktoré sa tam dostali v dôsledku ľudskej činnosti. Ióny chlóru poháňajú rozklad molekúl ozónu na dvojatómový kyslík, čím sa výrazne degraduje ozónová vrstva.

Zmeny v dlhodobých poveternostných podmienkach spôsobené antropogénnym otepľovaním klímy môžu ovplyvniť šírenie gravitačných vĺn v atmosfére, ktoré môžu výrazne narušiť prúdenie vzdušných hmôt v rámci polárneho vortexu.

Jeho štruktúra môže byť tiež častejšie narušená v dôsledku arktického zosilnenia, teda veľkého zvýšenia teploty v polárnych oblastiach v porovnaní s trópmi.

 V takomto scenári by sa štruktúra polárneho víru mohla teoreticky meniť častejšie, čo by mohlo ovplyvniť jeho tvar a oblasť vplyvu.

Ak teda počasie dovolí, začiatok marca môže byť ideálnym obdobím na pozorovanie tohto zriedkavého atmosférického úkazu na našom území.

Ak sa vám podarí tento vzácny jav zachytiť, neváhajte nám vaše úlovky zaslať do redakcie.