Pár dní sme si od neho oddýchli, ale je späť. Saharský prach sa opäť dostal nad naše územie a počítať s ním musíme aj v nasledujúcich dňoch. V súvislosti s ním sa môžeme stretnúť so správami, ktoré sa týkajú jeho škodlivosti na ľudský organizmus. Pravdou však je, že s týmto problémom si naše telo vie poradiť aj samé
Záver marca priniesol epizódu saharského prachu nad Slovensko. Množstvo prachu v ovzduší priam prepisovalo rekordy.
Na svoje si prišli aj konšpirátori a „odborníci“ na všetko. Podľa nich išlo o dôsledok chemtrails či dôkaz toho, že medzinárodné spoločnosti u nás vypúšťajú ťažké kovy.
Pravdu nemajú ani jedni ani druhí. Ako to v skutočnosti je sme informovali v tomto obsiahlom článku.
Už v priebehu pondelka sa nad naše územie saharský prach opäť vrátil. Vďačiť za to môžeme veľmi teplému, pôvodom tropickému vzduchu, ktorý sa k nám dostáva od juhozápadu.
V nasledujúcich dňoch bude množstvo prachu nad Slovenskom rásť. Najvyššiu prachovú záťaž možno očakávať v utorok popoludní a k večeru, a to najmä na západe a strede územia.
Celkovo s prachom v ovzduší treba počítať až do noci z piatka na sobotu 13. apríla. Následne sa z nášho územia nakrátko vytratí, aby sa s príchodom tretieho aprílového týždňa znovu vrátil.
Vplyv na zdravie pri saharskom prachu nie je tak závažný ako pri jemnom polietavom prachu (najmä častíc s veľkosťou do 2,5 mikrometra), ktorý preniká hlbšie do pľúc a krvného obehu, a ktorý sa do vzduchu dostáva hlavne následkom spaľovacích procesov – vrátane priemyselnej činnosti. Informuje web CT24.
Koncentrácie prachu zo Sahary nebývajú také vysoké, aby sa s nimi zdravý organizmus nedokázal bez väčších problémov vysporiadať sám. Má na to mechanizmus, ktorému sa hovorí riasinkový epitel.
V dýchacom tkanive je totiž obrovské množstvo takzvaných riasinkových buniek. Tie sú vybavené cieliami, akýmisi vláknami, ktoré pomáhajú v priedušnici filtrovať nečistoty, ako je práve saharský prach. Pre organizmus všeobecne znamenajú vážnejší problém väčšie nečistoty, takže práve proti nim fungujú riasinky najlepšie.
Práve vďaka tomu nie sú v skutočnosti takým problémom väčšie znečisťujúce častice PM10, ktoré sú typické napríklad práve pre saharský prach – pokiaľ ich nie je príliš. Celý princíp je vlastne celkom podobný tomu, ako vlákna v respirátore zachytávajú baktérie a vírusy: aj tam sa väčšie čiastočky zachytia a tie menšie prejdú. Na rozdiel od respirátora je ale riasinkový systém vybavený vynikajúcim samočistiacim mechanizmom, ktorý pomocou hlienu dokáže zachytené čiastočky z tela odstrániť.
Vdýchnutie prachu teda pre ľudí neznamená väčšinou vážnejšie zdravotné komplikácie. Najčastejšie sa prejavujú pálením alebo miernou bolesťou v krku, ľudia sa tiež môžu zadýchávať a kašľať. Iné to ale je u ľudí, ktorí trpia nejakými zdravotnými problémami.
„Ohrozené sú skupiny obyvateľov, ktorí majú nejaké dlhotrvajúce pľúcne ochorenie alebo kardiovaskulárne ochorenia, a tiež deti, ktorých imunitný systém musí na situáciu nejako reagovať. Väčšinou dochádza k prieduškovým komplikáciám, ktoré vyžadujú ošetrenie u lekára alebo hospitalizáciu,“ popísal možné problémy ešte v roku 2016 Vítězslav Kolek z Kliniky pľúcnych chorôb a tuberkulózy Fakultnej nemocnice Olomouc.