Po viac ako 21 rokoch služby sa na Zem tento týždeň zrúti vyradený satelit RHESSI, ktorý sa opäť dostane do atmosféry obklopujúcej našu planétu.
Tento týždeň sa zrúti na Zem nefunkčný satelit NASA. Satelit Reuven Ramaty High Energy Solar Spectroscopic Imager (RHESSI) bol vyradený z prevádzky v roku 2018. Odvtedy sa nachádza na degradujúcej obežnej dráhe okolo Zeme.
RHESSI skúmal Slnko od roku 2002 až do svojho vyradenia v roku 2018. Do zemskej atmosféry by mal vstúpiť 20. apríla približne o 03:30 hod nášho času. Podľa najnovších odhadov americkej armády tento čas sa môže líšiť +/- 16 hodín.
RHESSI nie je veľký satelit. Váži len 270 kg a väčšina hmotnosti sa počas pádu do atmosféry premení na popol a paru, vysvetlili predstavitelia NASA. Zdôraznili však, že niektoré komponenty by mali prežiť návrat do atmosféry. Riziko poškodenia na Zemi je nízke, približne 1 ku 2 467.
Blížiaci sa návrat družice RHESSI je ďalšou pripomienkou toho, že obežná dráha Zeme je čoraz preplnenejším a nebezpečnejším miestom. Globálne siete, ktoré sledujú vesmír v súčasnosti monitorujú viac ako 30 000 kusov orbitálneho odpadu. Existuje však oveľa viac takých, ktoré sú príliš malé na to, aby sa dali sledovať.
Európska vesmírna agentúra odhaduje, že v súčasnosti okolo našej planéty je približne 1 milión objektov so šírkou od 1 do 10 cm. Približný počet kusov s veľkosťou od 1 mm do 1 cm je skutočne ohromujúci, a to približne 130 miliónov.
Aj tieto drobné úlomky môžu spôsobiť vážne škody v prípade zrážky so satelitom alebo kozmickou loďou s ľudskou posádkou, keďže ich rýchlosť je obrovská. Na nízkej obežnej dráhe Zeme, kde obieha Medzinárodná vesmírna stanica a mnoho iného, sa tieto objekty pohybujú rýchlosťou približne 28 000 km/h.
Okrem toho pri zrážkach vznikajú ďalšie kusy vesmírneho odpadu, čo by mohlo viesť ku kaskádovému efektu.
Družica RHESSI bola vypustená na nízku obežnú dráhu Zeme na palube rakety Pegasus XL vo februári 2002. Satelit skúmalo slnečné erupcie a výrony koronálnej hmoty pomocou svojho jedinečného vedeckého prístroja, spektrometra, ktorý zaznamenával röntgenové a gama žiarenie.
„Počas misie RHESSI sme zaznamenali viac ako 100-tisíc röntgenových udalostí, čo vedcom umožnilo skúmať energetické častice v slnečných erupciách," vysvetlila NASA. Vedcom to pomohlo určiť frekvenciu, polohu a pohyb častíc.
RHESSI určite nebude najväčším kusom vesmírneho odpadu, ktorý nekontrolovane spadne na Zem. V novembri minulého roka napríklad 21-tonová čínska raketa Long March 5 opätovne vstúpila do atmosféry približne 5 dní po vypustení tretieho a posledného modulu vesmírnej stanice Tiangong. Išlo o štvrtú misiu rakety Long March 5B.