Na Slovensku sa vyskytol nezvyčajný meteorologický úkaz. Vidieť ho bolo cez radar i družice

Ak ste sa v nedeľu nudili, počasie práve dvakrát príjemné nebolo, možno ste aj cez náš iRadar pozorovali, kde všade sneží. V popoludňajších hodinách ste však na ňom mohli vidieť nezvyčajný meteorologický úkaz.

Na ploche niekoľkých kilometrov štvorcových, na južnom Slovensku a v Maďarsku, sa vyskytla rozsiahla oblasť s malou oblačnosťou bez zrážok. Naproti tomu v strede tejto oblasti bolo oblačnosti a zrážok až priveľa.

O výskyte tohto javu informoval Slovenský hydrometeorologický ústav na sociálnej sieti. Priniesol aj vysvetlenie, o čo vlastne išlo.

Nezvyčajný meteorologický úkaz je výsledkom hry prírody a fyziky

V prúdení studenej, labilnej arktickej vzduchovej hmoty od severozápadu až severu vznikali početné prehánky. Ich vznik bol podporený aj výstupným pohybom vzduchu na náveternej strane Karpát, konkrétne na ich severnej strane. Labilná vrstva siahala približne do výšky 2,5 km (750 hPa), čo je pre tvorbu prehánok v studenom vzduchu zvyčajne postačujúce.

Naopak, za Karpatami dochádzalo k zostupným pohybom vzduchu, ktoré spôsobujú jeho otepľovanie a vysušovanie. V dôsledku toho sa oblačnosť so zrážkami rozpadávala.

Ako však vznikla oblasť trvalých zrážok na Gemeri a v priľahlom Maďarsku? V labilnej vzduchovej hmote, akú sme v nedeľu zaznamenali, pohoria nemajú výrazný vplyv na prúdenie. Prúdenie ich dokáže ľahko prekonať, hoci stále s určitými efektmi, ako bolo spomenuté vyššie.

Menší vplyv, najmä vyšších pohorí, však predsa len existuje. Ten postačuje na mierne vychýlenie smeru prúdenia. Včera sa tento efekt prejavoval už tesne za Tatrami – aj vďaka tomu, že Tatry sčasti zasahovali do labilnej vrstvy vzduchu (obr. 2). Tento vplyv následne pokračoval smerom na juh, cez Gemer až do Maďarska.

V tejto oblasti sa tak stretávalo prúdenie zo severozápadu až západu s prúdením z východu. Výsledkom bol vznik zbiehavého, resp. konvergentného prúdenia. Keďže vzduch sa v takýchto podmienkach nemá kam pohybovať horizontálne, stúpa nahor. Tým sa podporuje tvorba oblačnosti a zrážok.

Keďže ide o efekt, ktorý vyplýva z interakcie medzi pohoriami a poveternostnou situáciou, má stabilný charakter – tak v čase, ako aj v priestore. Oblačnosť sa preto nepohybuje a zrážky majú trvalý charakter.

Tieto nevšedné javy na našom území a v jeho blízkom okolí v niektorých prípadoch komplikujú predpoveď počasia. V mnohých situáciách ju však, naopak, uľahčujú, keďže sú úzko viazané na orografiu terénu. S pomocou numerických predpovedných modelov s vysokým horizontálnym rozlíšením je možné tieto efekty predpovedať oveľa presnejšie.