Na Sibíri vybuchli záhadné krátery. Vedci zistili, čo sa tu deje

Pred 10 rokmi sa v ruskej Sibíri objavil záhadný kráter, ktorý vytvoril obrovskú dieru širokú desiatky metrov v priemere. Neostalo však len pri jednom kráteri a na Sibíri sa začali objavovať ďalšie a ďalšie záhadné diery veľkých rozmerov.

Od roku 2014 vybuchlo viac ako 20 takýchto kráterov na polostrovove Jamal a Gydan na severozápade Sibíri. Najnovší z nich bol objavený v auguste, uvádza CNN.

Tieto samovznikajúce a záhadné krátery zaujali, a rovnako aj zmiatli vedcov, ktorí sa roky snažili odhaliť, ako vznikli. Objavila sa séria hypotéz, vrátane odvážnych teórií, ako je dopad meteoru či dokonca dielo mimozemšťanov.

Prečo vznikajú kráteri na Sibíri?

Svetoví tím inžinierov, fyzikov a vedcov však našli logické vysvetlenie, ako tieto krátery vznikajú. Ich zistenia uvádza, že ide o kombináciu zmeny klímy spôsobenej človekom a nezvyčajnej geológie regiónu.

Vedci sa už vo všeobecnosti zhodli na tom, že krátery vznikajú, keď sa plyny zachytené pod tundrou − vrátane metánu, ktorý ohrieva planétu − hromadia pod zemou, čo spôsobuje, že sa na povrchu objavuje malý kopec. Keď tlak presiahne silu zeme, tak pôda exploduje a uvoľní plyny.

Čo je stále predmetom diskusie, sú konkrétnejšie mechanizmy, ako sa vytvára tlak a odkiaľ plyn presne pochádza. Vedci prišli s logickým vysvetlením.

Pod zemou sa nachádza hustý permafrost, čo je spleť pôdy, skál a sedimentov, ktoré drží pohromade ľad. Pod tým sa nachádza vrstva hydrátov metánu, teda pevnej formy metánu. Medzi nimi sú vložené nezvyčajné ložiská  slanej nezamrznutej vody nazývané kryopegy, ktoré sú hrubé asi 1 meter.

Vzhľadom na to, že klimatické zmeny spôsobujú vyššie teploty, horná vrstva pôdy sa topí, čo spôsobuje, že voda steká cez permafrost do kryopegu a presakuje do tejto slanej vrstvy.

Problém je v tom, že nie je dostatok miesta pre ďalšiu vodu, takže kryopeg zvyšuje sa tlak a pôda sa láme, čo spôsobuje praskliny na povrchu. Tieto trhliny spôsobujú rýchly pokles tlaku v hĺbke, poškodzujú hydráty metánu a vedú k explozívnemu uvoľneniu plynu.

Výskumy budú pokračovať

Vedci budú pokračovať vo vyšetrovaní týchto výbušných javov, v neposlednom rade preto, že ich lepšie pochopenie by mohlo pomôcť predpovedať, kde sa pravdepodobne objavia najbližšie.

Väčšina sa odohráva v odľahlých častiach, ale existujú obavy, že by mohli ovplyvniť obytné oblasti alebo ropné a plynárenské operácie v regióne.