Vedci už konečne presne vedia, čo spôsobuje záhadné výbuchy kráterov v ruskej Sibíri.
Pred 10 rokmi sa v ruskej Sibíri objavil záhadný kráter, ktorý vytvoril obrovskú dieru širokú desiatky metrov v priemere. Neostalo však len pri jednom kráteri a na Sibíri sa začali objavovať ďalšie a ďalšie záhadné diery veľkých rozmerov.
Od roku 2014 vybuchlo viac ako 20 takýchto kráterov na polostrovove Jamal a Gydan na severozápade Sibíri. Najnovší z nich bol objavený v auguste, uvádza CNN.
Tieto samovznikajúce a záhadné krátery zaujali, a rovnako aj zmiatli vedcov, ktorí sa roky snažili odhaliť, ako vznikli. Objavila sa séria hypotéz, vrátane odvážnych teórií, ako je dopad meteoru či dokonca dielo mimozemšťanov.
Svetoví tím inžinierov, fyzikov a vedcov však našli logické vysvetlenie, ako tieto krátery vznikajú. Ich zistenia uvádza, že ide o kombináciu zmeny klímy spôsobenej človekom a nezvyčajnej geológie regiónu.
Vedci sa už vo všeobecnosti zhodli na tom, že krátery vznikajú, keď sa plyny zachytené pod tundrou − vrátane metánu, ktorý ohrieva planétu − hromadia pod zemou, čo spôsobuje, že sa na povrchu objavuje malý kopec. Keď tlak presiahne silu zeme, tak pôda exploduje a uvoľní plyny.
Čo je stále predmetom diskusie, sú konkrétnejšie mechanizmy, ako sa vytvára tlak a odkiaľ plyn presne pochádza. Vedci prišli s logickým vysvetlením.
Pod zemou sa nachádza hustý permafrost, čo je spleť pôdy, skál a sedimentov, ktoré drží pohromade ľad. Pod tým sa nachádza vrstva hydrátov metánu, teda pevnej formy metánu. Medzi nimi sú vložené nezvyčajné ložiská slanej nezamrznutej vody nazývané kryopegy, ktoré sú hrubé asi 1 meter.
Vzhľadom na to, že klimatické zmeny spôsobujú vyššie teploty, horná vrstva pôdy sa topí, čo spôsobuje, že voda steká cez permafrost do kryopegu a presakuje do tejto slanej vrstvy.
Problém je v tom, že nie je dostatok miesta pre ďalšiu vodu, takže kryopeg zvyšuje sa tlak a pôda sa láme, čo spôsobuje praskliny na povrchu. Tieto trhliny spôsobujú rýchly pokles tlaku v hĺbke, poškodzujú hydráty metánu a vedú k explozívnemu uvoľneniu plynu.
Vedci budú pokračovať vo vyšetrovaní týchto výbušných javov, v neposlednom rade preto, že ich lepšie pochopenie by mohlo pomôcť predpovedať, kde sa pravdepodobne objavia najbližšie.
Väčšina sa odohráva v odľahlých častiach, ale existujú obavy, že by mohli ovplyvniť obytné oblasti alebo ropné a plynárenské operácie v regióne.