Skupina vedcov urobila experiment na alpských štítoch. Išlo o súčasť širšej štúdie zameranej na odhad rozsahu kontaminácie nanoplastmi na celom svete. Zistili niečo, čo rozhodne nečakali.
V posledných rokoch sa uskutočnilo mnoho alarmujúcich štúdií o miliónoch ton mikroplastov prítomných v našom prostredí. Mikroplasty sú plastové častice s priemerom menším ako 5 milimetrov, ktoré vznikajú okrem iného pri výrobe kreditných kariet, hračiek, elektroniky a obalov.
Ich prítomnosť je hrozbou najmä pre organizmy žijúce v moriach a oceánoch. Mikroplasty tam žijúce živočíchy požierajú, čím prenikajú do potravinového reťazca.
O niečo menej medializovaný, ale rovnako závažný je problém kontaminácie nanoplastami, teda mikroskopickými časticami s priemerom menším ako jeden mikrón (ľudský vlas má priemer asi 70-100 mikrónov). Vďaka svojej malej veľkosti môžu kúsky nanoplastov preniknúť do ľudských buniek a zostať v ľudskom tele.
Vedci a horolezci z Global Atmospheric Plastics Survey sa rozhodli ako prví preskúmať rozsah znečistenia nanoplastmi odoberaním vzoriek z najvyšších hôr sveta. „Musíme stanoviť túto základnú líniu, aby sme sa v budúcich desaťročiach mohli vrátiť a zistiť, či sa situácia zlepšila alebo zhoršila,“ uviedol Dr. Dusan Materić z Helmholtzovho centra pre environmentálny výskum v Lipsku v Nemecku.
Odber vzoriek z takýchto izolovaných miest je určený na vylúčenie miestnych zdrojov kontaminácie, ako je častá prítomnosť ľudí. To zaisťuje, že sa zbierajú iba vzduchom prenášané častice.
Tím tiež vyvinul metódu zberu, ktorá zabránila kontaminácii z horolezeckého vybavenia a oblečenia, z ktorých väčšina je vyrobená z plastu. Prvé výsledky výskumu uskutočneného vo Vysokých Alpách boli publikované v „Scientific Reports“.
Analýza vzoriek odobratých z Álp vo Francúzsku, Švajčiarsku a Taliansku odhalila prítomnosť nanoplastov v piatich zo štrnástich testovaných lokalít. Až 41 percent znečistenia tvorili kusy automobilových pneumatík. Iné štúdie ukázali, že počas niekoľkých rokov používania môžu pneumatiky stratiť až 4 kilogramy svojej hmotnosti. Ich značná časť sa môže uvoľňovať do životného prostredia vo forme mikroskopických častíc vo vzduchu.
Výskum odhalil aj prítomnosť polystyrénu, ktorý je základom mnohých plastov, a polyetylénu používaného na výrobu fólií, rúr a nádob. Na túto tému sa vyjadril prof. Andreas Stohl z Viedenskej univerzity, ktorý nebol súčasťou výskumného tímu. Podľa neho globálna mapa nanoplastov otvorí dôležité nové cesty. Dodal, že nanoplasty sú obzvlášť nebezpečné pre zdravie, pretože na rozdiel od väčšiny mikroplastov môžu preniknúť do pľúc a dostať sa do krvného obehu.
Keďže vzorky boli zozbierané v lete, niektorí vedci sa domnievajú, že výsledky štúdie môžu byť nepresné. Vplyv na to má okrem iného topenie snehu, ktorý môže znečisťujúce látky sústrediť na jedno miesto, prípadne ich odplaviť.
Autori štúdie oznámili ďalšie expedície, počas ktorých sa budú zbierať nové vzorky. Medzi miestami, ktoré plánujú navštíviť, sú pohoria v Nórsku, Poľsku, na Islande a Mount Everest v Himalájach.
Global Atmospheric Plastics Survey nie je jedinou vedeckou iniciatívou zameranou na skúmanie mikro a nanoplastického znečistenia na Zemi. Patrí medzi ne misia Spiritus, ktorá zahŕňa sedem veľkých vedeckých expedícií zameraných na zber vzoriek z najodľahlejších miest na Zemi.