MIMORIADNE: Nad Slovenskom sa v sobotu večer ukázala polárna žiara

Pomerne nečakane sme zo Slovenska totiž mohli pozorovať polárnu žiaru. Zachytil ju napr. aj astrofotograf Ján Gajdoš z Belej nad Cirochou v okrese Snina. 

Krásny záber nám poslal aj do redakcie. „Polárna žiara zachytená o cca. 21:37, len už razantne slabla. Neskoro som si všimol upozornenie na jej možný výskyt,“ uviedol.

Podľa dostupných informácií bola polárna žiara viditeľná aj z ďalších oblastí na východe Slovenska. Zachytili ju aj v obci Stanča v okrese Trebišov.

Nad Baltským morom bola veľmi výrazná

Vďaka vám, našim čitateľom, vieme, že v severnejších oblastiach bolo pozorovanie polárnej žiary oveľa viac výraznejšie. Takto ju zachytili nad Baltským morom. 

Ak sa vám podarilo zachytiť polárnu žiaru na Slovensku, podeľte sa o vaše zábery. Môžete využiť náš kontaktný formulár, alebo aplikáciu WhatsApp.

Čo je polárna žiara?

Polárna žiara je jedným z najúžasnejších prírodných javov, ktoré môžeme obdivovať na nočnej oblohe. Vzniká, keď elektricky nabité častice zo Slnka vstupujú do zemskej atmosféry a narazia na molekuly a atómy vzduchu. Tým sa vytvára farebné svetlo, ktoré sa mení podľa výšky, hustoty a zloženia atmosféry. Ako už z názvu vyplýva, vyskytuje sa hlavne v polárnych oblastiach, kde je magnetické pole Zeme kolmé na povrch a umožňuje časticiam ľahšie preniknúť. Na severnej pologuli sa nazýva „Aurora borealis“, na južnej „Aurora australis“.

Polárna žiara má rôzne tvary, farby a intenzitu. Môže sa objaviť ako jemný závoj, ako pásy, oblúky, záclony alebo trblietavé lúče. Farba polárnej žiary závisí od typu častice, ktorá ju spôsobuje, a od druhu molekuly alebo atómu, s ktorým sa stretne. Najčastejšie je polárna žiara zelená, pretože najviac častíc narazí na atómy kyslíka vo výške okolo 100 km nad povrchom Zeme. Ak sú častice energickejšie alebo dopadajú do nižších vrstiev atmosféry (60-80 km), môžu spôsobiť červenú žiaru. Modrá a fialová polárna žiara vzniká pri interakcii s molekulami dusíka vo vyšších vrstvách atmosféry (nad 100 km). Vzácnou farbou je žltá, ktorá sa tvorí pri miešaní zelenej a červenej.

Polárna žiara je spojená s aktivitou Slnka, ktoré má jedenásťročný cyklus. V čase maximálnej aktivity Slnko produkuje viac erupcií, ktoré uvoľňujú väčšie množstvo nabitých častíc do vesmíru. Tieto častice cestujú rýchlosťou niekoľko stoviek kilometrov za sekundu a dosiahnu Zem po dvoch až štyroch dňoch. Keď sa dostanú do blízkosti Zeme, sú ovplyvnené jej magnetickým poľom, ktoré ich smeruje k pólom. Tam sa stretávajú s atmosférou a spôsobujú polárnu žiaru. Intenzita a rozsah polárnej žiary závisí od sily slnečného vetra a od orientácie magnetického poľa Zeme i oblaku častíc zo Slnka.