Mikro- a nanoplasty sú už všade: Vedci sú šokovaní, kde všade sa už našli

Vedci, ktorí hľadajú mikroplasty, ich už roky našli takmer všade. Najprv zbadali drobné kúsky plastu v oceáne, v telách rýb a mušlí. Potom ich našli v nealko nápojoch, vo vode z vodovodu, v zelenine, ovocí či v mäsových výrobkoch.

Výskumníci následne zistili, že miktoplasty ú vlastne všade okolo nás. Sú zavesené vo vzduchu na uliciach miest a vo vnútri domov. Jedna z mnohých štúdií zistila, že ľudia vdychujú alebo prehltnú v priemere 74 000 až 121 000 mikroplastických častíc ročne prostredníctvom dýchania, jedenia a pitia.

„Okolo nás je len toľko plastu,“ povedala Sherri Mason, výskumníčka a koordinátorka udržateľnosti na Pensylvánskej štátnej univerzite v Erie, a dodala: „Nosíme syntetické odevy a tie vypúšťajú mikroplasty. Pracujeme na syntetických kobercoch. Kupujeme potraviny zabalené v igelite.“

Sú mikroplasty pre naše zdravie nebezpečné?

Vedci ešte nepoznajú presné účinky všetkých týchto plastových častíc na zdravie, no ich obavy narastajú. V posledných rokoch výskum po prvý raz ukázal, že ľudia dýchajú, jedia a pijú mikroplasty v oveľa väčších množstvách, ako sa doteraz predpokladalo. A tento plast sa prediera takmer do každého orgánu v ľudskom tele. 

Nielenže môžu tieto drobné častice preniknúť do mnohých častí tela a spôsobiť zápal, ale plasty majú aj zoznam chemických prísad: spomaľovače horenia, mazivá, rozpúšťadlá. Tieto chemikálie sa zase môžu vylúhovať z častíc, ktoré sa dostali do niektorých našich najzraniteľnejších orgánov.

„Nazývam to špagety a omáčka,“ povedala Heather Leslie, nezávislá vedkyňa, ktorá bola súčasťou tímu, ktorý ako prvý objavil mikroplasty v ľudskej krvi, a dodala na vysvetlenie: „Špagetové rezance sú polymérové ​​kostry a omáčka sú prísady.“

Z viac ako 10 000 chemikálií používaných pri výrobe plastov vedci identifikovali viac ako 2 400 ako potenciálne toxické. Mikroplasty sa našli v placente, pečeni, spermiách aj materskom mlieku.

So zvyšujúcou sa produkciou plastov rastú aj riziká pre ľudské zdravie. V roku 1950 svet vyprodukoval 2 milióny metrických ton plastov ročne; v minulom roku to bolo viac ako 400 miliónov metrických ton.

Zbaviť sa plastov vôbec nie je ľahké

Plasty sa na rozdiel od iných látok nerozkladajú – jednoducho sa rozpadajú na menšie a menšie kúsky. Zo zhruba 8 miliárd ton plastov, ktoré sa vyrobili od roku 1950, sa recyklovalo menej ako 10 %. Zvyšok sa hromadí na skládkach, v oceánoch alebo na plážach a pomaly sa odlupuje na mikroplasty alebo ešte menšie nanoplasty.

Výskumníci varujú, že zatiaľ neexistujú štúdie, ktoré by preukázali silnú príčinnú súvislosť medzi mikroplastmi a konkrétnou chorobou. Ľudia sú každý deň vystavení nespočetným chemikáliám a toxínom, čo sťažuje identifikáciu toho, aké konkrétne účinky majú mikroplasty na telo.

Vedcov najviac znepokojujú nanoplasty – drobné mikroplasty, ktoré sú menšie ako polovica veľkosti PM2,5, čo je forma znečistenia ovzdušia, o ktorej sa ukázalo, že spôsobuje pľúcne problémy, srdcové choroby a predčasnú smrť.

Až donedávna boli tieto nanoplastické kúsky neviditeľné aj pomocou tých najpokročilejších vedeckých nástrojov. Teraz však vedci vyvinuli nové metódy na ich identifikáciu, ktoré by mohli vyvrátiť to, čo vieme o množstve častíc vdýchnutých alebo skonzumovaných ľuďmi.

Napríklad nedávna štúdia zistila, že vďaka nanoplastom je vo fľaši s vodou 100- až 1 000-krát viac kúskov plastu, ako sa doteraz predpokladalo.

V súčasnosti existuje len malá ochrana proti mikroplastom alebo nanoplastom. Dobrou správou je, že viaceré krajiny už spolupracujú na vypracovaní globálnej zmluvy o znížení plastového odpadu v životnom prostredí.