Meteorológovia museli zaviesť nový pojem, pretože doterajšie pojmy neodrážali počasie, ktoré sa v posledných rokoch vo svete objavuje.
Svetová klíma sa stala nepredvídateľnejšou, čo viedlo odborníkov k tomu, aby vymysleli nový meteorologický termín. Týmto novým termínom sa stáva: globálna podivnosť (global weirding).
Tento nový meteorologický termín odráža skutočnosť, že rastúce teploty vyvolávajú extrémne a niekedy protichodné meteorologické javy po celom svete. Mestá sa stretávajú s rýchlo sa striedajúcimi katastrofami, čo sťažuje obnovu postihnutých oblastí. A podľa vedcov sa bude situácia v budúcnosti zhoršovať, uviedol The Week.
Nevyspytateľné počasie
Globálna podivnosť je zároveň aj alternatívny termín ku globálnemu otepľovaniu, ktorý sa vzťahuje na to, ako môžu rastúce teploty zapríčiniť všetky druhy „divných“ poveternostných javov, ktoré si niekedy môžu protirečiť.
„Zvýšenie priemernej globálnej teploty povedie k najrôznejším bláznivým veciam – od horúčav a sucha na niektorých miestach po chladnejšie obdobia a prudšie búrky, intenzívnejšie záplavy, lesné požiare a úbytok druhov na iných miestach,“ povedal Thomas Friedman, ktorý tento termín prvý spopularizoval už v roku 2007.
Tento termín sa teraz uvádza do platnosti, keďže aktuálne počasie so svojimi vrtochmi nemá oficiálne pomenovanie. Dôsledkom globálnej podivnosti je, že extrémne prejavy počasia silnejú a stávajú sa ničivejšími.
Jedným z prejavov tohto javu je „klimatická rana bičom“ (climate whiplash), kedy sa v jednej oblasti striedajú extrémne protiklady – napríklad obdobia sucha, ktoré vysušia vodné zdroje, sú nasledované silnými záplavami, ktoré ničia infraštruktúru a kontaminujú pitnú vodu.
„Oblasti zvyknuté na výdatné zrážky teraz čelia suchom, zatiaľ čo historicky suché regióny sa stretávajú s nečakanými povodňami,“ uvádza správa organizácie WaterAid.
Ako príklad si môžeme uviesť aj Los Angeles. Mesto anjelov zažilo v posledných rokoch dve veľmi daždivé zimy, po ktorých vyrástla bujná vegetácia. Potom však prišlo dlhé a horúce leto, ktoré túto vegetáciu vysušilo a vytvorilo ideálne podmienky na požiare. Výsledkom boli najhoršie lesné požiare v histórii mesta.