Megalesné požiare vplývajú na stratosféru Zeme. Čo na to „hovorí“ naša ozónová vrstva?

V auguste 2019 začalo horieť na juhovýchode Austrálie. To, čo sa spočiatku javilo ako každoročné letné požiare, sa v priebehu niekoľkých týždňov zmenilo na jednu z najhorších prírodných katastrof v modernej histórii krajiny.

Nezastaviteľné plamene, spolu s rekordnými teplotami a pretrvávajúcim extrémnym suchom, zničili milióny hektárov pôdy a spôsobili smrť nespočetného množstva zvierat, zničili domovov a evakuáciu tisícov ľudí.

Vplyv týchto požiarov sa však rozšíril ďaleko za hranice Austrálie. Ich rozsah a intenzita skutočne spustili reťazec udalostí v hornej atmosfére, ktoré viedli k bezprecedentným objavom o účinkoch megalesných požiarov na chémiu ozónovej vrstvy.

Vedci prišli s novým objavom

Štúdia publikovaná v júli 2024 v Science Advances medzinárodným tímom vedcov z Číny, Nemecka a Spojených štátov odhalila, ako atmosférický jav nazývaný „ Smoke-charged Vortex“ (SCV) dokáže preniesť obrovské množstvo aerosólov až na vzdialenosť 35 kilometrov nadmorskej výšky v stratosfére.

Tieto SCV nielenže zvyšujú koncentráciu aerosólov v stratosfére, ale ju ovplyvňujú aj spôsobmi, ktoré môžu mať globálne dôsledky na ochranu ozónu, životne dôležitého štítu, ktorý nás chráni pred slnečným ultrafialovým (UV) žiarením.

Táto vrstva je pre život na Zemi veľmi dôležitá. Nachádza sa v stratosfére vo výške približne 10 až 50 kilometrov nad zemským povrchom. Táto tenká vrstva ozónového plynu (O3) absorbuje väčšinu slnečného UV-B a UV-C žiarenia, čím chráni život pred jeho potenciálnym poškodením.

V 70. a 80. rokoch 20. storočia výskumníci zistili, že niektoré človekom vyrobené chemikálie, najmä chlórfluórované uhľovodíky (CFC), rýchlo poškodzujú ozónovú vrstvu. Tento objav viedol v roku 1987 k vytvoreniu Montrealského protokolu, medzinárodnej zmluvy, ktorej cieľom bolo postupne ukončiť používanie týchto látok. Vďaka tejto dohode sa ozónová vrstva začala obnovovať, pričom pozitívne známky obnovy boli pozorované už začiatkom 21. storočia.

Požiare situáciu zhoršili

Štúdia o SCV však zdôrazňuje, že napriek pokroku dosiahnutému vďaka Montrealskému protokolu je ozónová vrstva naďalej zraniteľná voči novým hrozbám, najmä tým, ktoré súvisia so zmenou klímy a extrémnymi prírodnými udalosťami, ako sú obrovské lesné požiare.

Podľa vedcov dym generovaný austrálskymi požiarmi spustil tvorbu SCV, silných vírov, ktoré transportovali obrovské množstvo aerosólov až do strednej stratosféry a dosahovali nadmorskú výšku 35 kilometrov. Tieto SCV mali bezprecedentný vplyv na chemické zloženie stratosféry a najmä na ozónovú vrstvu.

Globálne otepľovanie už výrazne mení počasie a zvyšuje frekvenciu a intenzitu extrémnych prírodných javov. Predovšetkým lesné požiare sú v posledných desaťročiach ničivejšie, pričom čoraz väčší počet megapožiarov prekračuje kontrolné možnosti miestnych úradov. Tento nárast lesných požiarov má nielen okamžitý vplyv na spoločenstvá a ekosystémy, ale tiež vystavuje stratosféru novým množstvám aerosólov a chemických zlúčenín prostredníctvom tvorby SCV.