Vysoké teploty v posledných mesiacoch zarážajú meteorológov. Teploty sú dlhodobo výrazne nad priemerom obvyklých hodnôt a tohtoročné leto by mohlo priniesť ďalšie extrémne horúce počasie.
Január, február aj marec – všetky tri uplynulé mesiace tohto roku trhali teplotné rekordy. A ako sa zdá, v podobnom duchu sa ponesú aj tie ďalšie. Podľa českej meteorologičky Dagmar Honsovej nás tak čaká poriadne horúce leto, informuje TN Nova.
„Vlny horúčav sa nám zrejme vyhýbať nebudú ani tento rok, ale na horúce roky sme už v posledných rokoch zvyknutí. Avšak sezónne výhľady počasia, ktoré vydávajú veľké svetové centrá, už teraz počítajú kladné teplotné odchýlky pre Európu cez letné mesiace,“ uviedla meteorologička.
Všetko napovedá tomu, že aj tohtoročné leto bude opäť výrazne teplotne nadpriemerné. A ako vieme, tak nielen leto. „Veľa sa hovorí o ďalšom globálne najteplejšom roku,“ dodala Honsová.
Január aj február totiž globálne najteplejšími mesiacmi boli. Výsledky za marec meteorologické centrá stále počítajú, no predpokladá sa, že ani tento mesiac nebude výnimkou.
V kalendári už máme začiatok apríla a rovnako tak aj mnoho prepísaných teplotných rekordov. Teploty sa neustále šplhajú vyššie a vyššie a európske modely taktiež avizujú výrazne nadpriemerný apríl. Odchýlka teplôt by mala byť vo veľkej časti Európy vrátane Slovenska až 2 °C.
Dlhodobé prognózy na letné mesiace avizujú nadpriemerné teploty, a to aj v dôsledku javu El Niño, ktorý aktuálne síce už zaniká, no stále má veľký vplyv na globálnu predpoveď počasia.
Minuloročné horúčavy sú súčasťou dlhodobého trendu. Posledných 10 rokov bolo podľa NASA 10 najteplejších v histórii, pričom výraznejšie otepľovanie na Zemi bolo zaznamenaných za posledných 40 rokov. Väčšina prognostikov očakáva ďalší rok extrémnych horúčav.
„Ak sa pozrieme na prognózu na nasledujúce tri mesiace z dlhodobého hľadiska, naznačuje to, že trend, ktorý vidíme v otepľovaní, by mohol pokračovať, a tak by rok 2024 mohol konkurovať roku 2023 ako najteplejší rok v histórii, čo je veľmi desivé,“ hovorí Chloe Brimicombe, výskumníčka vĺn horúčav na univerzite v Grazi.
Vedci sa zhodujú v tom, že klimatická kríza môže znásobiť udalosti, ako sú extrémne horúčavy alebo extrémne zrážky, čo povedie k suchu, hladomoru a k migrácii obyvateľstva.